Dnes Vám chcem predstaviť ďalší z mojich trapasov
Stalo sa to pred pár rokmi. Kamarátka z detstva si konečne kúpila prvé auto. Ona čerstvá osemnástka, ja som myslím nemala ani pätnásť a ďalšia kamarátka do trojky. Rozmýšlali sme čo s piatkom.
To obdobie bolo fajn, cítili sme sa ako riadne šéfky, túrovali sme si to na super aute, tri kočky, ale nám bolo hej! Naše výjazdy sme volali, že ideme na lov (neviem síce koho sme chodili loviť, ale znelo to dobre).
Nakoniec sme sa zhodli, že sa pekne nahodíme a pôjdeme prevetrať tátoša. Neviem, či si viete predstaviť čo 18, (skoro) 15 a 12 ročné baby myslia pod slovom nahodiť. V tom čase som už síce vedela čo je to make-up ale držala som od toho ruky preč. Takže naše nahodenie bolo o rozpustení vlasov samozrejme, nebolo to len také obyčajné rozpustenie, muselo to vyzerať sexi! Po hodinovom upravovaní vlasov sme konečne nasadli do auta, smer LIDL (aspoň na lízatká sme šli, akurát na tie sme mali ).
Leto, plný plyn (naša najvyššia rýchlosť bola asi 80-tka), otvorené okná, rádio naplno, sexi rozpustené vlasy nám viali. Nesmiem, ale zabudnúť spomenúť, že naši rodičia ( teda vo väčšine prípadov iba moji) nemali ani v päte, na aké výjazdy to s kamarátkami chodím. Takže mobil som mala pekne na takom mieste, aby som bola schopná zdvihnúť hovor do troch sekúnd ak začne vibrovať ( čiže mi začne volať mamina).Cítili sme sa ako z nejakého letného klipu, tancovali sme si, ruky hore, von z okien. Ako sme tak prechádzali cez mestá a dediny, všimli sme si, že na nás ľudia nejako zazerajú. To nám ešte viac zvýšilo sebavedomie a s tancovaním, spievaním a pohadzovaním vlasov sme pokračovali. Tentoraz s vyššou intenzitou. S každým pohľadom smerovaným k nám, nám stúpala nálada. Došli sme na miesto nášho cieľa, horko ťažko parkli tátoša, očekli sme si či vyzeráme skvele a išli sme na nákup. Auto sme ale odparkovali tesne pred okná Lidla, tam kde boli pokladne...viete, aby sme sa mohli cítiť, že aké sme mega štýlové so super autom. Nech to vidia aj v obchode. Vošli sme do obchodu, zobrali lízatká a šli sme k pokladni. Prišli sme k pokladni, náladička v najlepšom, sebavedomie na najvyššom stupni a tri lízatká na páse.
„Kočky? To autíčko tam je vaše? “
Pozrela na nás predavačka. My celé natešené, že áno naše, naše. Čakali sme aký kompliment nám ešte dá, a ona že
„Tak si zavrtite kapotu lebo ju máte otvorenú“.......................................................
Všetci pri pokladni na nás pohľad- rehot- pohľad- rehot- pohľad- rehot. V momente sme zaplatili, a švihom do auta. HANBA JAK NIKDY.
Malá rada nakoniec dámy a slečny, ak sa cítite nepovšimnuté stačí, ak sa prejdete po meste s otvorenou kapotou. Zaručujem Vám kopu mužských pohľadov!!
-Enn-
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a spomenula som si pri citani tohto, ako sme sa tak cca 12rocne s kamoskami pravidelne vozievali do Tesca na Tesco autobuse, lebo bol zadarmo a my sme nemali ziadne peniaze, a v Tescu sme sa potulali ale nikdy sme si nic nekupili, a potom sme nazbierali cudzie vyhodene blocky pokladnicne, lebo pri spiatocnej ceste Tesco busom sa bolo treba preukazat blockom no proste, drsnacky sme boli riadne, co budem hovorit