jak holubice pierko.
Naše spoločné chvíľky krátiš.
moje ruky držia naše vienko.
Ja tou druhou láskou,
zatracovaná som bola.
No len ja som ten kríž,
utrpenia nosiť musela.
To ona bola tou pravou.
pre ktorú sa oplatilo všetko zanechať.
No až prineskoro som si uvedomila,
že len pre jediné sa oplatí skoncovať.
Pre slovko milovať.
Veď komu by už pri tom,
záležalo na inom.
Láska znamená byť vtom,
a nie byť bohatého otca synom.
No ja opäť,
neskoro som pochopila
Že ty opustil si ma,
pre slová, ktoré som vyslovila.
A tak to ona,
stala sa tou prvou.
Pretože ja som nepočula búchanie zvona,
ktorý teraz umiera spolu so mnou.
Doooost ze odveci..xixi
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kmetka6
10. 7.júla 2007 21:12
jee to bolo kraasne, presne rýmy, dobre dodržaný obsah no proste super
Napíš svoj komentár