tam kde ich volá lásky čas.
No oni ľahostajnosťou vôle,
ostávajú tvrdo a zaťato v nás.
Veď milovať je jediné,
pre čo oni dýchajú.
Vzdorovito ten čas veľmi dlho plynie,
keď sa vo sne pomaličky ale isto strácajú.
Oni sa od seba vzdiaľujú,
ako magnety rôznych strán.
Ako dva rôzne svety sa spájajú,
i keď máme smeru plán.
Nedôjdeme spoločne,
do krajiny snov.
Keď v tej chvíli polnočnej,
zakončime všetko nezmyselnou hrou.
Naše oči sa k slnku,
s prosbou lásky obracajú.
Spája nás nitka hladiac bavlnku,
v tom naše srdcia oddelene kraľujú.
Vzdiaľuješ sa môjmu dotyku,
stráca sa mi aj tvoj hlas.
Zrazu kráčam potichu,
vôkol iba sveta krás.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár