Keď po mňa prišiel tieň šera naposledy, snažil som sa pred ním skryť. Skúšal som dosť zvláštny spôsob. Zavrel som sa v tichu tmavej miestnosti bez svetla. Chvíľu to síce trvalo, ale moje oči si na tmu pryvykli. Žiadna temnota nieje absolútna. A ani ticho nieje nekonečné.
Stal som sa citlivý až natoľko, že som na stene oproti sebe rozoznal svoj vlastvý tieň. A ten sa začal rozťahovať a úplne ma pohltil.
Kruhy. Vstupné brány do šera. Sú to vlastne také vibrujúce energetické línie, ktoré oddeľujú podpriestor reality od šera. A je ich presne deväť. Navzájom sa odlišujú farbou náboja. Od červenej až po fialovú. Hoci sú stabilné je takmer nemožné sa ich dotknúť. Priblíženie je možné len dotykom kvarku, ktorý čiastočne anihiluje amplitúdu kmitania až do tej miery, že je možné tento kruh prekročiť.
A jeho prekročením sa dokončí pád zo štvor do deväťrozmerného priestoru. Nepochopiteľného šerého sveta.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár