Zobudil ma hlas: 'Si v poriadku?', bol to ženský, teda dievčenský hlas. Nechcelo sa mi otvárať oči, tak som iba zahmkal a snažil sa prikývnuť. 'A si si tým istý?' ,počul som ako si sadla blízko ku mne, čiže moja samota sa práve ukončila akýmsi okoloidúcim dievčaťom. Odpovedal som jej mrmlotom, ktorému sa dalo rozumieť. '100 percentne'. Počul som ďalšie kroky a šuchot lístia, čo ma donútilo otvoriť oči a vidieť zatiaľ iba nad sebou krásne koruny stromov. Cítil som ako sa na mňa pozerá to dievča a keď už som sa išiel pozrieť na ňu, kvaplo mi zo stromu rovno do oka. Ona sa zasmiala a ja som si pretrel oči a posadil sa. Konečne som ju videl priamo z očí do očí.
Mala slabo hnedé oči podobné čokoláde. Boli krásne a takisto aj jej tvár. Pery mala akurát, ani veľmi plné, ani málo úzke. Mala ich maličké, ale keď sa usmiala, boli správnej veľkosti. Vlasy jej siahali po lopatky a mala ich vlnité. Ich farba bola slabo hnedá ako kmene okolitých stromov pri nás.
Usmievali sme sa na seba a nikto netušil, čo má povedať. Nebolo to trápne, ani hlúpe. Bolo to príjemné pozeranie sa do očí. Po niekoľkých sekundách uhla pohľadom, lebo prišiel k nám jej pes, ale zakrátko odišiel.
-Ako sa volá? ,spýtal som sa a ona mi odpovedala:
-Izi.
-Ako Isabela, ale Izi je krajšie. IZI! ,zavolal som a hneď pribehla ku mne. Bol to vlčiak a ešte nemohol mať ani rok.
-Je dosť mladá... ,zamrmlal som si a ona mi odpovedala :
-Má iba 8 mesiacov.
-Krásna., povedal som a pozrel na ňu. Myslel som to tak, aby si myslela, že to hovorím na Izi, ale pritom som to povedal aj jej do očí. Čiže som myslel ju krásnu.
-Vďaka. A ty máš tiež psa? ,spýtala sa ma trochu zahanbeným hlasom, lebo to asi pochopila, ale zakrývala to. Nechcela si pripustiť, že to patrilo jej.
-Keby len jedného. Mám tiež vlčiaka, ale samca a ešte malého Jacka Russla. Vlčiak je mladší, čiže sa celkom znášajú.
-To je super, my máme iba Izi a to ju vídavam iba raz do týždňa cez víkendy.
-Ty tu nebývaš?
-Bývam, ale v paneláku a tam by to asi neprežila.
-Tak teda?, skočil som jej trochu nezdvorilo do reči, ale zaujímalo ma, ako sa to vyvinie na koniec.
-No Izi je u babky a dedka. A my ju tam chodíme navštevovať cez víkend. Teda môžeme aj cez týždeň, len nie vždy je čas.
-Škola, hej poznám to. Na akú chodíš?
-Na gymnázium, ale to nie je podstatné. V poslednom čase som len s kamarátmi a málo času venujem psovi, ktorého tak ľúbim.
-Ona to určite chápe. ,povedal som jej a pozrel som na Izi. Usmiala sa na mňa neznáma dievčina a riekla: 'Už musím ísť, tak možno sa ešte niekedy uvidíme.'
-Bol by som rád keby to bolo bez toho možno. Ahoj Izi !,usmiali sme sa na seba a behom sekundy sa vyparili kdesi v lese. Tie krásne stromy ju ukryli predo mnou a ja som ju mal odvtedy v hlave toľko, koľko bolo v zemi rozkvitnutých snežienok.
Začínala sa práve jar a všetko začala nanovo kvitnúť. Hlavne preto som išiel do lesa. Oddýchnuť si od okolitého sveta a zabudnúť na všetky problémy. Od príchodu domov som vlastne aj zabudol, lebo som neustále myslel na to dievča.
Nabudúce som sa tiež chystal do lesa a celý týždeň som dúfal, že ju stretnem aspoň dolu v obci. Zistil som, že nepoznám všetkých z obci. Poznám všetkých zo starej štvrti, z panelákovej nepoznám väčšinu.
Každý deň som chodil do lesa a po mesiaci som to vzdal a neočakával, že ju ešte niekedy stretnem. Pomaly som na ňu zabudol, až jednu sobotu som sa vybral s Rexom vlčiakom do lesa. Išiel som vyššie a zišiel som z chodníka, až som natrafil na akýsi vyšľapaný a vybral som sa tým smerom. Dostali sme sa na akýsi výhľad na obec, tak sme si tam nachvíľu sadli a pozorovali okolie.
Odrazu som zbadal akúsi postavu ako sa pomaly blížila k nám. Bola ešte ďaleko, keď som si ju obzrel a všetko pochopil. Na hlave mala čierny klobúk a v ruke držala vodítko. Pes jej kráčal popri nohách a bola to jednoznačne sučka, lebo aj Rex zavetril s nosom a ťahal ma k nej. Postavu som po pár metroch ihneď spoznal. Bolo to moje vysnívané dievča so sučkou menom Izi. Nebolo len vysnívané. Bolo pravé, živé a moja prvé a posledné dievča za môj život.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár