Paradox

Práve som si obliekal nohavice, keď mi zapípala doručená SMS. Zapol som ich, aj opasok a posadil som sa na lavičku v šatni. Už tam nebolo veľa chalanov, dnes mi to trvalo dlhšie ako zvyčajne, ale tak nemal som sa kam ponáhľať a obed mi neujde. Vytiahol som mobil z tašky pri nohách a kým som nestlačil kláves, hrala mi Nirvana. Podvedome som sa pousmial, keď som zbadal na displeji meno autora tej správy- Sonya. V texte stálo: „Vieš o tom, že máš sexy zadok v tých šortkách?(A) Stretneme sa o 5 pri garážach “, dal som odpovedať, keď zrazu do mňa drgol Paľo, urýchlene som to vypol.

„Ktorá babenka ti píše dnes? Alebo snáď dáku máš?“, uškrnul sa na mňa a snažil sa nahliadnuť do telefónu. Trochu som sa zamračil, telefón dal bokom, odpíšem jej, keď sa bude dať. Siahol som po tričku a kým som si ho obliekal odpovedal som, „Čo ak hej?“. Šatňou sa ozvalo hukot chalanov čo tam ostali. „Kedy sa nám ňou pochváliš?“, spýtal sa Maroš, prekrútil som očami. Inokedy by to bolo možno jedno, no ju som nebral ako výstavný kus, ktorý by som mal ukazovať svojim spoluhráčom. „Teba by si ani nevšimla, nerob si nádeje“, povedal som mu, chalani pozreli na seba. „Neni mu čo závidieť, isto je to veľká kráska “, ozvalo sa od Ivana ironicky a na to sa rozosmiala celá šatňa. Prevliekol som si mikinu cez hlavu, tak, že mi ostala kapucňa na hlave, keď sa ozval Paľo: „Kašlite na to, nevidíte, že je totálne namotaný?...“, potľapkal ma po chrbte a doplnil, „ale neboj my ťa v tom nenecháme topiť sa, zbavíme ťa jej“, na čo sa vybuchla ešte väčšia vlna smiechu. Mne to smiešne nebolo a hlavne nie pre ten paradox, že tá o ktorej tak vravia je jeho sestra. Nepovedal som ani slovo, mlčky som sa doobúval, obliekol si bundu a prehodil tašku cez plece. „Keď vás to baví, v pohode pokračujte“, mykol som plecami a mieril som preč, otvoril som si jej SMS a začal som odpisovať: „Nevedel, no už mi je jasné, prečo si sa dívala len našim smerom:p Budem ťa čakať pri garážach, tak ako minule“.

Po tom čo som odoslal okolo mňa prebehol Paľo, otvoril dvere a ja som ich ešte zachytil, zadíval som sa smerom k autu ku ktorému bežal, stála vonku, opierala sa o zadné dvere, keď jej pokoj prerušila hudba z vrecka, ktorá bola počuť až ku mne. Siahla do ňho, vytiahla mobil, nebolo to až tak ďaleko aby som nevidel ako sa uškrnula, Paľo medzitým dobehol, takže všetci nasadali do auta, no stihol som zachytiť jej pohľad adresujúci mne. Odprevadil som nenápadne odchádzajúce auto tým svojím a zamieril som si to domov.

Prešli viac ako dve hodiny, už som stál pri garážach opierajúc sa o chladné dvere dívajúc sa len tak pred seba. Hlavou mi behalo to čo sa dnes dialo v šatni. Bolo mi jasné, že Paľo by takto nerozprával keby vedel, že je to jeho sestra. No ani jeden z nás nechcel každému na počkanie vravieť, že sme spolu, nemali sme to nutkanie a veď načo? Ja som sa pochváliť nepotreboval a ona to povedala len najlepšej kamoške, čo mne prišlo samozrejme. Nebál som sa ani reakcie a viem, že to raz príde, no neviem si predstaviť, že by som prišiel a oznámil mu medzi rečou: „Ináč chodím s tvojou sestrou“. Z mojich myšlienok ma vytrhli až kroky, ktoré sa približovali čoraz bližšie, otočil som hlavu smerom odkiaľ ich bolo počuť, bola to ona.

Podišla ku mne, objala ma a vtisla mi bozk na pery, ktorý som samozrejme s túžbou opätoval.
Držali sme sa v objatí a chvíľu bozkávali, až kým sa ona trochu neodtiahla a spýtala sa mňa: „Kam pôjdeme, máš dáky nápad?“ porozhliadla sa po okolí a vo mne táto otázka vzbĺkla istú túžbu a iskru. „Šiel by som sa prejsť alebo...“, nedopovedal som, nebol som si istý ako by to vzala. Z prvu som to ani nechcel dopovedať, radšej to zahovoriť, keď ma stihla predbehnúť: „Alebo?“, začul som z jej úst, čo ma prinútilo uvažovať o tom či to povedať. Ani neviem, prečo som to rovno nepovedal, predsa to nie je nič zvláštne. Možno len preto, že ona sa vymyká typu báb s ktorými sa stretol. „Nejaké dve hodiny u nás nik nebude. Fotrovci sú ešte na návšteve a brat má prax, tak už šiel.“, vysolil som zo seba, no doplnil som to, pretože by to mohlo vyzerať všelijak: „Pustili by sme si film, pokecali a tak....“už som ju držal len za ruku, nikdy som na to nebol, no teraz mi to príde normálne a príjemné. Natiahla sa ku mne a dala mi pusu na líce: „Rada si niečo pozriem, no dúfam, že doma nemáš len samé krváky a porno“, pouškrnula sa, cítil som jej stisnutie ruky. Len som pokrútil hlavou a vykročili sme ku mne.

Prechádzali sme okolo detského ihriska, sledoval som jej tvár. Darilo sa mi to nenápadne vďaka kapucni od mikiny. No všimol som si, jej úsmev na tvári, keď zbadala čo mám pred domom. „Máš rada hojdačky?“, spýtal som sa, no ona miesto odpovede pustila moju ruku a rozbehla sa k nim ako malá a to sa mi na nej veľmi páčilo. Má dospelé názory a aj správanie, no pri tom sa vie uvoľniť a správať sa prirodzene. Zamieril som teda aj ja tam, doprial som jej pohúpanie sa, dokonca som priložil ruku k dielu a aj ma to bavilo, no nakoniec sme ešte usmiati zamierili ku mne. Keďže bývam na piatom, museli sme ísť výťahom. V ňom sme nepovedali ani slovo, možno z nervozity, kto vie. Podržal som jej dvere a privítal ju v našom byte, poukazoval izby až sme skončili v tej mojej spoločnej s bratom. „Čo by si si chcela pozrieť?“, spýtal som sa, nevedel som na čo by mala chuť. Mal som rôzne filmy no nie a nie nájisť ten pravý, keďže jej to bolo jedno.

Nakoniec som vyhrabal Harryho Pottera 4, vedel som, že má tieto fantasy rada, vložil ho do prehrávača. Ona už sedela na takom tom menšom gauči, ktorý sme mali v izbe, posadil som sa vedľa. Nevedel som sedieť, len tak vedľa nej a bolo mi lepšie, keď som mal ruku v medzere medzi opierkou a jej chrbtom, no tým som ju automaticky začal hladiť po krížoch. Bolo to príjemné, možno až príliš, lebo sa mi nechcelo len takto sedieť, zdvihol som sa a posadil za ňu. Bolo mi jasné, že je to možno odo mňa trúfalosť, no nereagovala tak, že by sa jej to nepáčilo. Objal som ju nad prsiami, oprela sa mi o hruď, chytila moje ruky, bolo nám tak fajn. Až tak fajn, že sme skoro vôbec nesledovali film, rozprávali sa, aj mlčali a samozrejmosťou bolo aj to, že sme sa bozkávali. Aj, keď to v tomto prípade nebolo najpohodlnejšie, no pocity, ktoré sa vo mne prebúdzali boli silnejšie.

No toto všetko prerušila až jej otázka: „Čo tá tvoja bývalá?“, zaskočilo ma to. „ Ak nechceš, nemusíš odpovedať, no zaujímalo by ma to, teda aký je typ a podobne“, doplnila sa a ja som nebol schopný ani slova. Nenapadlo by ma, že sa na to spýta a už vôbec nie, že sa na to spýta teraz. Vo mne sa začali miesiť pocity, no raz by to prišlo, tak prečo nie teraz. „Volá sa Maja, je blond, všetci ju majú radi, hlavne chalani. Má kopec kamošiek, každý večer je vonku. Fotrovci sú podnikatelia, takže si môže dovoliť čokoľvek a dáva aj najavo, že na to má.“, nevedel som čo povedať, teda na čo sa pýta presne, predpokladal som, že jej toto bude stačiť. Pre istotu som sa zdvihol, vôbec sa mi od nej nechcelo a už vôbec nie kvôli fotke, no takto to bolo jednoduchšie. Zo spodného šuflíka som vytiahol jej fotku, už ani neviem prečo tam bola.

Boli tam všetky fotky, ktoré mám a podal som jej ju. Sadol som si už len vedľa nej. Díval som sa na dievča s ktorým chodím, hej moje dievča, už je to tak a na bývalú, ktorej fotku držala v rukách. Neviem čo ma to napadlo, no rozhovoril som sa: „Rozišli sme sa, keď som bol v USA. Teda skôr sa ona rozišla so mnou..“, toto mi príde vždy absurdné, „cez net. Odôvodnila to tým, že mi chce dať voľnosť, nech sa tam necítim veľmi stiesnene, no v skutočnosti to robila pre seba.“ Odmlčal som sa, no chcel som to už dokončiť, „Keď som sa vrátil, prvé čo som počul, bolo s kým každým bola. Chcela ma nazad, no ja už ju nie.“, povedal som to dosť skrátene, no načo viac informácií. Tieto bolo hlavné, viac netrebalo.

Fotku odložila na bok, film už šiel teraz vážne ako podmaz, naklonila sa ku mne a pohladila ma po líci, čo bolo v tej chvíli najlepšie čo mohla spraviť. Lepší pocit, som nezažil v takejto situácií, znova som sa zdvihol a sadol si za ňu, zavrel oči a znova som cítil jej teplo na svojom tele, jej dotyky a nič viac ma neťažilo, nemyslel som, pokojne dýchal a užíval si pokoj so Soňou, ktorý bol ako balzám na dušu.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu