Nepáči sa mi finančné právo. Je to jeden z najnepochopiteľnejších predmetov na mojej fakulte, a to si o sebe myslím, že som chápavá až až a rozumu som pobrala aj za všetkých Ficových voličov (toto som si fakt nemohla odpustiť). ale nehnevajte sa na mňa, ale ako môže niekoho zujímať alokačná či iná funkcia rozpočtu verejnej správy? Nikdy som si nemylsela že to poviem, ale to sa už naozaj budem radšej učiť individuálne správne akty vydávané orgámni verejnej správy (znie to strašne namakane, ja viem, ale to len preto, že to je to jediné, čo si pamätám zo správneho práva). A ako vidíte, čas venovaný štúdiu tohto predmetu poctivo využívam na písanie záchodových blogov. Som na seba strašne hrdá.
Nepáči sa mi môj život. Presnejšie, môj postoj k nemu. Mám všetko, dokonca aj viac, a ja sa na to len apaticky prizerám a vôbec nič si nevážim. Z ničoho sa neteším. Je mi všetko jedno a nič ma nenadchýňa. len hľadám nové vzrušujúce zážitky ktorými ohrozujem stabilné istoty môjho bytia a ktoré keď sa dostanú na verejnosť, zlomia nejedno srdce a mne zrejme aj sánku. Hľadám niečo zvláštne a nezáleží mi na tom, že to najdôležitejšie už dávno mám. Nemám sa na čo sťažovať, a to sa mi zdá suché a nezáživné. Chcem zmenu a pri tom mi každý deň prinesie niečo nové a úžasné. Som nevďačná, rozmaznaná a sebecká. Bez srandy.
A potím sa. Čo je naozaj veľmi nepríjemné, nakoľko nám dnes na intráku odstavili teplú vodu a jedna ľadová sprcha ma dnes už naozaj skoro stála život (keďže mám dosť slabé srdce z pravidelných dávok nikotínu, ktorú si aj momentálne dopĺňam). Keď ovládnem svet, zakážem slnko. A deti.
vo veľmi zaujímavom momente som narazila na tento blog. O, áno učím sa správne právo a tie individuálne správne akty ako aj celá verejná správa je pekne na piču
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.