Stojí nad hlbokou priepasťou
slza steká do prázdna.
Duša trpí bolesťou.
Padla. Dotkla sa dna.

Dna svojho života
na pokraji síl
tam kde je temnota.
Dohorieva plameň posledný.

Do priepasti pozerá
v tme hľadá nádej
no tá už zomiera.
Šancu nedá jej.

Viackrát chcela vstať
no iba pád nasledoval
už nevládze bojovať.
Smútok jej silu vzal.

Slnko vrhá tieň do priepasti
chce spraviť krok, ísť za ním.
Sloboda a pocit voľnosti
nech môže byť pocitom posledným.

Nezomieraj, prosím
tichý hlas vraví
no priepasť láka svojim volaním.
..A ona, už mŕtva je...
...vo svojom vnútri...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár