Pouličné umenie z iného uhlu pohľadu

Pouličné umenie - pri tomto pojme každému napadne graffiti. Ale nie je to len o tom, nie sú to len spreje. Je to akýkoľvek druh umenia, predvádzaný na ulici, či už rôzne výtvarné techniky, šperkárstvo a výroba rôznych vecičiek, hudba, tanec, pantomíma, živé sochy, kúzlenie, zabávanie ľudí, no proste čokoľvek, čo má nejakú hodnotu a dokáže zaujať ľudí. 

Na svojich cestách som sa stretla s mnohými umelcami, ktorí ma svojou tvorbou a nápadmi jednoducho dostali. A rozhodli sa, nenechávať si to pre seba, ateliéry a štúdiá, ale výjsť medzi ľudí a živiť sa tým na ulici. Až je mi ľúto, že to väčšina ľudí u nás berie ako "žebrotu". Pritom v zahraničí je to proste "street art" a v niektorých mestách sú ulice plné umelcov.  Myslím si, že je fajn, keď sa umenie šíri medzi ľuďmi a je prístupné pre všetkých, keď môžete sledovať, ako vzniká umelecké dielo priamo pred vašimi očami, keď šedivé námestie rozžiari farebný obraz maľovaný kriedami na zem, keď  sa mladí tanečníci rozhodnú postaviť pred okoloidúcich alebo keď sa ulicou ozýva hra gitary. A taktiež je v tom kúzlo okamihu, pretože obraz zmyje dážď a toho hudobníka už nikdy nemusíte znova stretnúť. 

Nezabudnem napríklad na míma z Madridu, ktorý svojou improvizáciu, dokázal zastaviť a rozosmievať celé madridské námestie, kamaráta argentínčana, ktorý to strieda podľa nálady a buď sprejuje, vyrába šperky, hrá a spieva alebo sa fotí s ľuďmi v kostýme Jacka Sparrowa, alebo môjho známeho, ktorý je akademickým maliarom, no aj tak preferuje pred ateliérom prácu na ulici s "kolegami". Alebo umelec, ktorého som stretla v Hamburgu a už cez 30 rokov cestuje po celom svete so svojimi obrazmi, či kamaráta, ktorý v Berlíne kreslí na zem obrovské 3D obrazy. A keď už sme v Berlíne, tak za zmienku stoja chalani, ktorí naozaj neuveriteľne hrajú na kýble. Ale fakt. Na koniec musím spomenúť aj Slováka, mladého chalana, ktorého som stretla vo francúzskom meste Bordeaux. Cestuje po svete s bábkou z molitanu, ktorú si sám vyrobil a zarába si tak, že zabáva s ňou ľudí... A mnoho, mnoho iných.

Pouliční umelci sú vlastne komunita. Nie konkurencia. Navzájom si pomáhajú, radia si, informujú. Bez rád od ostatných, by to mal človek, čo sa rozhodol, skúsiť zarobiť si na ulici, dosť ťažké. A je fakt naozaj milé, keď začne pršať a živé sochy zlezú z ich konštrukcie aj keď ich pozoruje dav turistov, a spolu s pár okoloidúcimi vám pomáhajú rýchlo zakryť váš obraz. Alebo keď za vami niektorí ľudia chodia každý deň, vždy s kávou pokecať si a pozrieť sa, čo vytvoríte dnes.

Ja som sa k pouličnému umeniu dostala keď som v Nemecku stretla čechov, ktorí si kreslením na zem zarábali na cestu do Holandska. Kedže sa kresleniu venujem od malička, prekonala som svoju hanblivosť, skúsila som si to a zistila som, že je to fajn spôsob ako cestovať, zarobiť si a byť slobodná. A tak som strávila rok na cestách.

Verte alebo nie, ale pouličný umelec si dokáže v zahraničí zarobiť za deň viac, než je priemerný plat Slováka. Toto je čistý fakt.

Ale nie je to len o peniazoch. Je to hlavne o zážitkoch. A je to skvelý pocit, keď vidíte, že sa vaša tvorba ľuďom páči, keď sa na vás usmievajú, keď sa vás pýtajú rôzne veci a zaujímajú sa o vašu prácu alebo ich zaujmete a chcú sa s vami spoznať. Takto som spoznala mnoho skvelých ľudí, kamarátov. Alebo z toho môžu vzniknúť párty priamo v centre mesta alebo grilovačka na moste pred rathausom v Hamburgu ... Taktiež je to šanca vypracovať sa niekam vyššie, veď nikdy neviete kto vás uvidí. Stalo sa, že som dostala zakázky na kreslenie na steny, na zem v obchode, ponuky spolupracovať na výstave či dávať interview. 

Nie všade je to však povolené. A tak keď si vopred nezistíte o danom meste niečo viac a pred policajtmi sa tvárite akože nerozumiete a že ste nevedeli, buď vám to prejde...alebo si vás odvedú na stanicu, vyhostia vás z mesta a ako pozdrav vám domov pošlú šek na pokutu -.-... 

A tak som sa naučila veľa o iných štátoch a kultúrach. utvrdila som sa v tom, že cestovať sa dá aj bez peňazí. A tiež som sa naučila vedieť si poradiť v rôznych situáciách, spoliehať sa len na seba, ale aj vážiť si viac domova. Pretože život na ulici vám síce dáva slobodu, ale je ťažký a nebezpečný. Naučila som sa veriť v seba...


   

 Skutočný príbeh

6 0 0 0 6

Komentuj

13 komentov k blogu