Stratená

Blúdim, v temnote sa strácam...
Ako telo bez duše, tak prázdna
po tomto svete sa potácam.
Prišla som do konca, dotkla sa dna.

Srdcu láska chýba,
už nemá pre koho biť...
Pýtam sa či to bola moja chyba,
odpoveď nenachádzam, z tela sa vytráca chuť žiť...

Každá spomienka na srdci ma páli,
prečo sa čas vrátiť nedá ?
Táto otázka ma už dlho trápi
a môj život sa pomaly rozpadá.

Z ríše spomienok sa vraciam do reality,
cítim bolesť, smútok, strach
neustávajúci pocit samoty
je pre mňa ten postrach...

Chcem žiť, no nevládzem vstať
nie je nikto kto by mi pomohol
túžim zase na vlastných nohách stáť
no nie je nik, kto by mi bol oporou...

Som stratená vo svojich myšlienkach
sama v sebe sa nevyznám.
Neustále stojím na rázcestiach,
tú správnu cestu hľadám...

Som stratená....

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu