Z pohľadu zdravého človeka je smrť to najhoršie, čo ho môže stretnúť. Človek si kladie otázky: Prečo ja? Mám toho toľko v pláne, mám rodinu, lásku, peniaze, šťastie ja nechcem zomrieť a nikto nemá právo rozhodovať za mňa.
Život je dar. Či už veriaci alebo ateista, v tomto sa všetci zhodnú. Iba ja mám právo rozhodovať o svojom živote. Iba ja mám právo rozhodnúť o tom, aký bude dlhý. Vziať niekomu život je nemorálne, zlé - to najhoršie čo môže človek inému spraviť. Ale akým právom oddiaľujeme smrť tým, pre ktorých sa stala oslobodením?
Každý z nás vie, aké to je byť chorý. Nič sa nám nechce, nechutí nám jesť, vadia nám hlasné zvuky, silné svetlo a prudké pohyby. Čo keby ste boli jeden z tých, ktorý tak žije celý život? Deň čo deň ležať v posteli, potláčať bolesť liekmi a nebyť schopný hocičo spraviť. Len ráno otvoriť oči, nechať sa kŕmiť, prebaľovať a večer ich znova zavrieť. Deň čo deň čakať na smrť bez pôžitkov, ktoré ponúka život.
A teraz sa Vás pýtam - čo je morálne? Keď chorý človek pripútaný na lôžko túži po oslobodení, po ukončení trápenia, je správne splniť mu jeho želanie alebo ho budeme nasilu držať pri živote?
Veď prečo by to mal vzdávať, medicína a veda každým dňom napredujú, možno zajtra bude liek a do týždňa bude ako my ostatní.
Akým právom niekoho nasilu nútime dúfať v niečo, čím si sami nie sme istý. Doktor povedal, že choroba je nevyliečiteľná a vedecké ústavy sa venujú hlavne rakovine a iným rozšírenejším chorobám, tak prečo nasilu nútiť človeka dúfať, keď on je zmierený so svojím osudom?
Zdá sa vám to zlé, priblížiť smrť niekomu kto to chce? Pravdepodobne áno, ale viete sa naplno vžiť do jeho kože? Prežiť jeho trápenie, bolesť a myšlienky? Koľkí z Vás sa už stretli so smrťou? S pomalou smrťou, ktorá si človeka berie roky. Je ťažké si predstaviť bolesť, ktorá človeka donúti viac sa tešiť na smrť, ako tešiť sa zo života. Je správne niekomu predlžovať utrpenie a ubližovať mu?
Každého z nás na konci jeho cesty objíme smrť. Niektorí si život naplno užívame a bránime sa jej ako sa dá. No niektorých život desí a predstavuje pre nich trápenie. Tí sa vydajú smrti naproti.
Každý človek je zodpovedný sám za seba a nikto nemá právo rozhodnúť za neho, lebo nikto nekráčal v jeho topánkach.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
erikku
22. 4.apríla 2012 11:27
Inšpirované blogom: Ľudské práva nezahrňujú právo na smrť. Prečo? od @yui
2
Podľa mňa, keď je človek chorí má napr. rakovinu a už samotný doktor povie, že nie je šanca na vyliečenie, je nespravodlivé od okolia držať toho človeka nasilu pri živote. Viem je to neuveriteľne ťažké ak nám niekto odíde, ale život je tak ako o tom, že niekto príde tak aj o tom, že niekto odíde. A nikto nebude žiť večne. Je nespravodlivé držať toho chorého človeka medzi nami len preto, lebo nám bude smutno, budeme plakať a iné formy bolesti, musíme alebo mali by sme myslieť na toho dotyčného a opýtať sa nebude lepšie keď bude hore v nebi? Možno mu bude oveľa lepšie tam niekde ako tu na svete, kde sa trápi, trpí, má bolesti, nevládze nič robiť. Neviem či bude lepšie, nemala som možnosť pozrieť sa tam, ale myslím si, že by sme nemali nikomu zbytočne niekomu brániť odísť na lepšie miesto ako to na ktorom sa nachádza.
Napíš svoj komentár