..bolest

plamen sviečky len nejasne osvetloval tvár ženy sediacej v kúte ponurej izby.Farba jej odevu dokladne vystihovala jej čierne myšlienky.
Tvár mala nevýraznú, chladnú, akoby vytesanú z mramora.
Každú noc takto sedávala a umierala na lásku medzi tisíckami výčitiek.
Aj prejavená lútost bola málo na to, aby mu odpustila svoju bolest. Rany vo svojom srdci skúmala až do dna, sama prekvapená hlbkou svojich citov.
V den, ked jej lásku s opovrhnutím hodil k nohám, niečo v jej vnútri zomrelo.
Pod závojom čiernych mihalníc len stažka zadržiavala slzy. Sviečka smútku pomaly dohorievala a izba sa ponárala ešte do vačšej tmy.
Kedysi verila, že láska može byt cestou z pekla v ktorom žila. Ale bolo to inak, bola cestou priamo do jeho stredu. Tak, ako lahko na všetko zabudla pod vplyvom nehy, tak rýchlo si teraz na všetko spomenula pod vplyvom bolesti. Pomaly vstala. Chladnými perami sfúhla horúci plamen a prisahala, že jej srdce je to jediné, čo nikto nikdy už nebude mat...

 Báseň

10 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu