Chcem ťa omotať, natrieť medom ešte pod šupkou, rozpustiť v sebe myšlienkami šťastia. Vyčkávam... či naozaj chceš ostať zatúlaný v ramenách mojich objatí. Možno navždy. Mlčíš... kým čakám na sneženie. A je na tebe či odpovieš na lásku láskou. Čítam ti z tváre zaváhanie. Možno nádej zdrží tvoj krok už bezbolestne. Chcem len... zaspať ti v naručí v nedelnom ráne pri čaši vína z tvojich tajných zásob. A je na tebe či zostaneš. Blog 2 0 0 0 0 Komentuj