Chcem ťa omotať,
natrieť medom
ešte pod šupkou,
rozpustiť v sebe
myšlienkami šťastia.

Vyčkávam...
či naozaj chceš ostať
zatúlaný v ramenách
mojich objatí.
Možno navždy.

Mlčíš...
kým čakám na sneženie.
A je na tebe
či odpovieš
na lásku láskou.

Čítam ti z tváre
zaváhanie.
Možno nádej
zdrží tvoj krok
už bezbolestne.

Chcem len...
zaspať ti v naručí
v nedelnom ráne
pri čaši vína
z tvojich tajných
zásob.

A je na tebe
či zostaneš.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár