Lahneš si do makkučkej trávy a moje dlane ti namiesto viečok prikryjú unavené oči.
Bude sa ti zdat o rieke tečúcej proti prúdu,uvidíš ruiny slov padajúce do mora. Budeš plávat v orechovej škrupinke z poslednej jesene a z brehov ti budú mávat všetky osamelé chvíle. Orech ti zahrá na holých strunách bolavé piesne.nádej ti dá liek na tvoju pálavu.
Na konci sna prídeš na začiatok všetkého. Zastavíš sa pri prameni a smadný sa zobudíš.
Postavíš sa a vietor ti nezbedne roztrapatí vlasy. Každým tvojím krokom dopadne na zem jedna tažká kvapka plná vody. Stretneme sa,ked celý moj sad zaleje tvoj nekonečný dážd.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mimi89
21. 1.januára 2010 14:09
so beautiful....
Napíš svoj komentár