Sedával tam celé hodiny,počúval lenivé brnkanie gitaristu a v prstoch otáčal pohárik whisky. Ked padol súmrak a prehlbil tiene pod strieškou jeho klobúka,vymenil pohárik za flašu. Mocnými opálenými prstami utrel hrdlo flaše,kým si ju zodvihol k ústam a doprial si poriadny glg. Dúfal,že podradný alkohol mu zmyje z pier jej chut,no bolestná túžba v jeho vnútri iba zosilnela.
Aj dnes tu bol. S nikým sa nebavil,na nikoho sa nepozrel,akoby odignoroval celý svet. A možno svet ignoroval jeho.
Sedel chrbtom k stene a prial si,aby ho niekto zastrelil a gulkou upchal dieru v jeho srdci,z ktorého mu po kvapkách unikala krv. Mal celý život,aby dokázal zabudnút,mal celý život,aby mohol spomínat.
No dnes nemal chut ani na jedno z toho. Pokúšal sa prehltnút svoju zlost,no v tomto dusivom tichu mal pocit,že to nikdy nedokáže.Jednoducho odíde. Prudko vstal. Gitara zmlkla. Muži zostali nehybne stát. Nikdy u nho nezaznamenali prejav citov intenzívnejší než znudený pohyb viečok. Rýchlym krokom vyrazil z ponurej krčmičky a zvedavé pohlady pijanov ho vyprevádzali von. Ano,opustí toto Bohom zabudnuté miesto. Podišiel k svojmu čiernemu žrebcovi a rezko vysadol. Naposledy zavadil pohladom na mestečko Calamity. Tolko mu toho ponúklo,a ešte viac mu vzalo. Popchol kona do cvalu a úhánal po prašnej ceste nevedno kam....On,kovboj z Calamity tentoraz prestrelil,ked opustil ženu,ktorá znamenala pre nho viac,než si dokázal pripustit. Nikto ho už nevidel. Možno sa vybral za nou,aby mu odpustila a možno sa sám túla svetom a nahána darebákov,akým bol aj on.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár