a tak hladím do očí lahostajným hviezdam.
a ty svoj zrak placho klopíš k zemi,
ale aj tak, ja nikdy sa ta nevzdám
a tolko nehy sa skrýva v tvojom mene,
tak ako v slnku, ktoré do vln klesá.
v tvojich očiach hladám odpustenie,
no ty aj tak, zase neozveš sa.
rodia sa mi na jazyku verše bolavé,
tá myšlienka ma tak hrozne desí,
ako mláka krvi kdesi na tráve,
a ja stále neviem kde si...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár