Dnes som si na sebe dala záležat, ani neviem prečo. Možno som tušila, že ho tu stretnem, je to predsa jeho(kedysi náš) oblúbený podnik.
Vyraznejší make up, trendy ohoz a vysoké podpatky mi síce pridali štipku prítažlivosti, ale ani napriek tomu sa necítim vo svojej koži.
Bodaj by som sa aj cítila, ked sedí oproti v boxe a akoby náhodou sa naše oči stretnú. V miestosti plnej ludí cítim neuveritelnú iskrivú silu, ako vtedy, pred rokom, ked som sa nechala strhnút búrkou.
On sedí vedla atraktívnej blondky a o niečom živo diskutujú, obtiera sa o jeho rameno a vyzývavo sa smeje. Ach, v jeho spoločnosti všetky robia zo seba blázna.
Pozrie sa mi priamo do oči a zdvihne pravý kútik úst, neviem či v posmešnom geste, ale iné si u nho ani neviem predstavit.
V jeho očiach čítam, že vie, na čo mýslim a mimovolne si dlane spojí vo výške rozkroku.
Znechutene odvrátim pohlad. No na to som vobec nemyslela.
,,Ospravedlnte ma na chvílu", a krútiac zadkom prejdem okolo neho, prehodím si vlasy cez rameno a stratím sa za dverami toalety.
Vydýchnem. Hladám svoju stratenú rovnováhu.
Vraciam sa však už spokojná, a nerozhodí ma ani pohlad na prst prechádzajúci po jeho spodnej pere(čo bolo vždy moje oblúbené gesto).
Tisne sa k nemu a šepká mu akési nezmysli. Viem to podla toho, ako sa tvári. Alebo to mal vždy takú masku znudeného zhýralca?
Nemysliet na nho mi dopraje pár smradlavých poldecákov, čo uchmatnem priatelke spred nosa. Vnútrom sa mi rozleje príjemné teplo a o chvílu som ochotná uverit aj tomu, že by som ho už nevedela milovat.
Nálada je uvolnená a mne sa chce zrazu tancovat, ani si nevšimnem, ako pozorne sleduje pery, ktoré si prikladám k poháru.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
protessst
18. 6.júna 2010 18:27
to musel byt hrozny pocit..ale inak moc pekne si to napisala
Napíš svoj komentár