To bolo predtým, ako som z jeho krokov vycítila slobodu, ktorá objasnovala všetku prítomnost.
Už som nemala pocit štastia, že viem vdychovat vietor, že obednajšie slnko vidím v mláke.
Cítila som sa celá, ked sedel vedla mna, na krátky moment, na pár chvíl, až som zabudla na všetky predsavzatia plynúce z predošlých bolestí.
Koža mi je malá, mám pocit, že ma každú chvíľku roztrhne.
Od sebaľútosti.
Moct tak neriešiť.
Nepremýšľať.
Potrebujem prefackať, nech sa spamätám, alebo pritúliť, nech sa upokojím?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár