do tvrdosti kameňa.
Trochu nemotorne,
pre kúsok zlata.
Namiesto vďačnosti
radšej prepláchnem oči.
Nech sa odplaví ďalej cez okraj
pre pocit vnútornej slobody,
ktorá možno ani nebolí.
Nesúhlas rozbíjam
o sladké spomienky,
ked mi bol čímsi.
Nie ja jemu!
Pravidlá zanechám za sebou,
i všetko, čo mi nepatrí.
A pod dúhovým mostom
bez pomoci číchsi rúk,
si prišpendlím krídla.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár