Len tak,z dlhej chvíle.
Rozhadzuješ moje bozky po horúcom asfalte,
vraj sa ta bolestne dotkli.
Nabudúce si ich strčím za klobúk.
Odltáčaš ma úsmevmi a
nechávaš ich zarást do svedomia.
Príliš pomaly.
V mojich ústach zrejú dotyky.
Horkosladké,rozložené po priestore.
Sú chvíle,ako táto,
ked srdce s dvoma komorami akosi bolí.
Vnútorným nepokojom,
ktorý by bolo treba pribit na kríž.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zeriavka
23. 9.sept. 2010 12:46
zaujímavý štýl
Napíš svoj komentár