Zbalila som sa a odišla. Už tolkokrát...
...vždy, ked som pocitovala tiesen
...vždy, ked si stál na chodbe s nožnicami v rukách a chcel si mi pristrihnút krídla.
Chcela som tomu uniknút.
Chcela som, aby sa moj pád tesne nad zemou premenil v let.

Stojac uprostred izby vnímam letmý náznak tvojej prítomnosti.
Znovu sa balím a odchádzam.
Nevravím zbohom, slovo, ktoré znamená,,už nikdy viac".
Prídem vtedy, ked to budeš najmenej čakat, tak, ako si to robil ty mne.

A zrazu mám pocit, že spravodlivosť dokazuje svoju existenciu nielen vtedy, keď trestá mňa…

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár