Vždy budem mat pre teba slabost!

Pozerám na neho ako balí kufor.
Neviem čo povedat.
Snád,,Ešte nechod?"
Pozrie na mna a bez slova podíde bližšie.
Stískam mu ruku,musí ho to boliet, tak povolím.
Pozerám na neho cez slzy, rozmazane, a zdá sa mi, že aj jeho pohlad zvlhol.
Viem na čo myslí .
Chytí mi tvár do dlaní a palcami zotiera slzy.

Cítim ju priam hmatatelne. Nepopísatelnú blízkost.
,,ja sa predsa vrátim", zašepká sposobom, akoby aj on sám tomu chcel verit.
Objímem ho. Nebolí to.

Na chodbe vezme moje skrehnuté ruky do tých svojich, horúcich a velkých.
,,Vrátim sa", znova viac presviedčajúc seba ako mna.
Ukazovákom mi odhrnie pramen vlasov z líca najpomalšie ako sa len dá.

V duševnom fotoalbume mi ostáva po nom len niekolko svietivých momentiek. A neudržatelné zadúšajúce vzlyky prišli až o niekolko hodín po jeho odchode.
Neobjímam ho. Bolí to.

Dlho som ho nevidela.
Neozval sa, žiadny e-mail, sms, hovor.
Snažila som sa ho nenávidiet, to bol tej jednoduchší sposob ako sa vyrovnat s bolestou, ktorá okupovala moje vnútro.

Tak ako včera,aj dnes otváram e-mailovú poštu,, Odpust mi, viem, že budeš štastná. Vždy budem mat pre teba slabost", a tým uzatvoril jednu kapitolu mojho života.
Kým to on nazýval slabostou, moje srdce hovorilo o láske.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu