O opiciach a ovciach

Sedel na plote
Pred istým dedinským hostincom,
Gate mal samú dieru.
Ukazovákom si kreslil po stehne.
Vieru dávno zahodil do koša,
Presne ako jeho otec.
Pršalo, no sedel ďalej,
Chlapec útly nevyrastený,
V malej hlávke dumal o šťastí,
Poctený tvrdou prácou
Každý deň v roku.
Spásou mu boli sny
A v oku sa mu lesklo
I tento krát v mokrom odeve.

Neskôr postarší pán
Oželel ploty, kde zvykol čakať ‚Tata‘
Sám sa ním stal z donútenia,
A tak na ne ukladal svojho syna.

Menia sa ploty a mení sa počasie,
A vina rodičovstva ovládla
Zase raz kolobeh.
Mláďa starne do matky
Cez blýskavé oči
A poznatky, čo získalo
Zúročí, aby mohlo zhasnúť.

Zdalo sa mi, že som raz videla
Padnúť niekoho z toho kolečka,
Pozrela som však do zrkadla
A hrčka pochybností naproti
Spadla do portrétu môjho rodokmeňa,
A hrot pera vyrýva odkaz rodinného
Mena do kameňa
Náhrobného...

...A cena života klesla z blýskavých očí
Na 3 metre zeminy behom pár rokov...

 Záchod

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu