"Bojíš sa?"
"Nie!"
"Ale áno...cítim to...cítim tvoj strch z toľkých vecí..."
"Ty nič nemôžeš cítiť! Nevieš to, nedokážeš to..."
"Ja môžem všetko..."
"Nie..nechaj ma....daj mi pokoj..."
"Nedám...nemôžem...musíš si to priznať..len tak sa toho zbavíš...raz a navždy..."
"Ale ja..nie som si istá...pripravená..."
"To nie je nikto..."
"Dobre...možno sa bojm tmy...že sa v nej stratím, že ma pohltí, že sa jej nikdy nezbavím...že v nej osatnem sama...možno sa bojím, že ma opustia všetci , na ktorých mi záleží...keď sa dozvedia to, čo malo radšej ostať skryté...odpustia mi tí, ktorým som ublížila? Priala by som si to...tak veľmi...a možno sa bojím, že zasa spadnem až na dno....úplne...a nevstanem...už nikdy....že zasa zlyhám....opäť poruším sľub, ktorý som si dala...aj tebe...im...že ich sklamem...a oni odídu...."

 Blog
Komentuj
 fotka
kamilkaa  21. 1. 2008 10:32
ešte raz a znovaa... steli, krasne zamyslenie

okamžite si ťa pridavam k obľubenzm blogerom a čakaam, že častejšie niečo napišeš !!
 fotka
joujie  21. 1. 2008 13:47
jeeej, Stelka, to je to zamyslenie k sebe samej pre Slimakovu? budem sa opakovat.... ty vies, co cem napisat kiss
Napíš svoj komentár