Vynikajúci vek, najlepšie obdobie akoby povedal niekto. Nie však pre mňa ... nie, keď som si myslela, že v 26 budem mať rodinu a minimálne jedno dieťa.
Pokladám sa za človeka, ktorý sa dokáže vyrovnať s každou situáciou, vziať si poučenie a pohnúť sa ďalej .. aspoň v niektorých oblastiach môjho života sa mi to darí.
City sú niečo extra ... niečo, čo nedokážem ovládať.... hlavne s vedomím, že v tomto "veku" som už dávno mala mať rodinu.
Pred 4,5 roka som stretla človeka, s ktrorým som chcela stráviť celý svoj život, tešiť sa z maličkostí, riešiť problémy .. jednoducho s ním zostarnúť. Nebudem tu teraz rozoberať, čo všetko sme si prežili, boli pekné i menej pekné chvíle, no nie sme spolu.
Verím tomu, že každý kto vám vstúpi do života vo Vás má niečo zanechať. Dlho som rozmýšlala, čo mi priniesol tento človek. A po uvážení by som mohla zhrnúť, že asi to, že človeka nedokážeme zmeniť ... môžte robiť čokoľvek, no pokiaľ to dotyčný necíti tak ako vy, je to zabitý čas. Ďalej som si pri ňom uvedomila, že sa neteším z daného okamihu a že sa dokážem zaľúbiť takmer na celý život
Pred pár dňami sme sa stretli, šli sme do kina ...
(Aby som to trochu objasnila, nechodíme spolu, no ja som naivne očakávala, že po tom ako sa prestaneme dennodenne vídať, si uvedomí, ako veľmi mu chýbam a že nevie bezo mňa ziť. A toto stretnutie malo byť to osudové, kedy sa opäť do seba zaľúbime
Prekvapujúce bolo, že v deň D som nič necítila a neočakávala, večer začal klasicky, meškal ... človek si už na to po tých pár rokoch zvykol, ale predsa? nemohol sa posnažiť? kino bola jedna veľká katastrofa (priznávam film som vybrala ja a potom? dali sme si pohárik. Pri ňom nezabudol poznamenať niečo, čo ma ranilo .. a viete čo? vôbec si to nevšimol.
Smutné (alebo teraz už veľmi pozitívne bolo to, že tomuto človeku som už nedokázala otvoriť svoje srde a rozhovoriť sa úprimne (a to som si ešte pred pár dňami myslela ako veľmi ho ľúbim Prehodili sme pár viet, síce nie úplne o počasí, ale nič osobného. A na záver odvoz domov .. ani náznak objatia, pusy ... ničoho
Ale viete čo? Ani som to nechcela ... zistila som, že som z toho vzťahu vonku že ja sa narozdiel od neho posúvam a vyvíjam v svojom živote, on nie ... vyhovuje mu momentálnyresp. rovnaký život už pár rokov ... on o svojich túžbach len sníva a rozpráva, ja si ich pomaličky plním
a preto viete čo? naozaj som v najlepšom veku, kedy už môžem robiť čo chcem kde takmer všetko je dovolené
ráno sa zobúdzam s úsmevom na tvári a s pokojom na duši .. už nesmútim za "mužom môho života" a zvykám si na pocit "slobody"
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
tasha5
10. 2.febuára 2013 20:20
po dlhom case ak vobec konecne pozitivny rozchodovy blog
2
podľa mna nemáš pocit slobody, ale tvoja situácia ta prinútila rozmýšľať ináč, než si rozmýšľala dovtedy. Nepoznám človeka, ktorý chce byť slobodný, to je nezmysel. od neho si sa možno oslobodila, leboste si možni nesadli, usudil som to samozrejme z blogu, neviem.
6
a podla mna sama seba presviedcas ze uz ho nemilujes lebo si zistla ze neurobil co by si si priala,nespravil ten prvy krok v ktory si dufala..
nevravim ze robis zle tiez sem tam skusam oklamat sam seba,ale po 4.5 roku to bude chciet viac ako napisat jeden blog..
tako hlboko zabity klin uz len dalsim klinom vybijes....
nevravim ze robis zle tiez sem tam skusam oklamat sam seba,ale po 4.5 roku to bude chciet viac ako napisat jeden blog..
tako hlboko zabity klin uz len dalsim klinom vybijes....
Napíš svoj komentár