mladost a hlupost dokopy sposobi, ze clovek sa sprava bezohladne a obcas si nechce uvedomit svoje skuty a z toho vyplyvajuce nasledky
vziat si na party e riatela sucasneho... nemam teraz na to slov (hlavne, ked sme sa rozisli asi 2 tyzdne predtym)
ale predsa som jeden vyraz nasla ... bezcitna svina
pozitivne je, ze som si svoju chybu uvedomila a zmenila som sa
prejde par rokov, no spomienky zostavaju
problem je ten, ze sa nedaju vziat spat, nech uz clovek spravi cokolvek ine, cim sa snazi to vziat spat (dobre skutky sa v tomto pripade rataju, ale len do poctu)
kamaratstvo sme ako tak obnovili, no vzdy sa vyskytli situacie ked sme to nezvladli (resp. on, pod vplyvom alkoholu) ... tvrdi, ze ma stale ma rad
najhorsie je, ked si clovek toho druheho vysniva, ale realita je pri tom uplne ina a neda sa dotycnemu vysvetlit...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
janulka3112
1. 4.apríla 2007 21:48
nemala by si sa takto trapit...mysli na nieco krajsie, bude ti lepsie urcite...a vztah, kde sa neda nic povedat a vysvetlit, nema zmysel, najdes si lepsieho, uvidis. :o)
2
nieco mi hovor...ja ublizujem ludom,kt. milujem bezne...vzdy si to uvedomim az neskoro,.,,,nechapem preco to tak je...
3
"Človek si je vždy viac vedomý svojich individuálnych útrap ako svojej surovosti voči druhým." (J. Čapek)
toto myslím platí pre každého... hlavne sklamaní "násťroční" vidia často len to, ako bolo ublížené im... ale vekom si človek začne uvedomovať že on ubližuje takisto... často nechtiac alebo tak, že to nemôže zmeniť... moja skúsenosť - zaľúbila sa do mňa moja kedysi najlepšia kamarátka... žiaľ ona srdcu nerozkáže a ja s tým tiež nevedel nič spraviť... začalo sa to negatívne prejavovať (obmedzovala ma, privlastňovala si ma, bola na mne závislá...) no a dnes sa už ani nestretávame - jednoducho to nejde... vysnívala si našu krásnu budúcnosť a keď sa jej zrútila, prepadla do depresií... život je niekedy zvláštny človek sa musí naučiť púšťať veci preč rovnako ako ich prijíma...
toto myslím platí pre každého... hlavne sklamaní "násťroční" vidia často len to, ako bolo ublížené im... ale vekom si človek začne uvedomovať že on ubližuje takisto... často nechtiac alebo tak, že to nemôže zmeniť... moja skúsenosť - zaľúbila sa do mňa moja kedysi najlepšia kamarátka... žiaľ ona srdcu nerozkáže a ja s tým tiež nevedel nič spraviť... začalo sa to negatívne prejavovať (obmedzovala ma, privlastňovala si ma, bola na mne závislá...) no a dnes sa už ani nestretávame - jednoducho to nejde... vysnívala si našu krásnu budúcnosť a keď sa jej zrútila, prepadla do depresií... život je niekedy zvláštny človek sa musí naučiť púšťať veci preč rovnako ako ich prijíma...
Napíš svoj komentár