hľadím na zamračenú oblohu ako vietor konáre kymáca odchádzam z toho veľkomestského hluku realita predomnou sa pomaly stráca smutné počasie nálady nediktuje úsmev mám na perách budem tá, ktorá ho ignoruje už vidím kvapky na sklách pomaly prichádzam do iného sveta cítim ako srdce v tele lieta budem rada, keď si doma kľudne sadnem a za pekným dňom klapkou buchnem Denník 2 0 0 0 0 Komentuj