Šialená.....

Karla kráčala sama po ulici. Naokolo len sneh a tma. Ani len lampióny nesvietili. Na strach však ani nepomyslela. Celú jej myseľ zamestnával ten krásny pohľad hlbokých hnedých očí. Láska na prvý pohľad? V niečo také nikdy neverila. Vždy si o sebe myslela, že zase sa tak šialene zaľúbiť nemôže, že je triezvo a racionálne zmýšľajúce mladé dievča. Ale keď ho uvidela, akoby na chvíľu vzlietla....

Na druhý deň po prebdenej noci, počas ktorej jej myšlienky boli len s ním sa Karla rozhodla: ,,Áno, ten chlapec bude môj! Bude ľúbiť mňa!" S trochu čudným úsmevom sa vybrala do školy.

V najbližších dňoch už o tom krásnom hnedookom chlapcovi vedela všetko, no nikto ju nepodozrieval. Po skončení trojročného vzťahu síce bola trochu psychicky labilnejšia, no stále to bolo to múdre, šikovné a pekné dievča. Nikto u Karly nepostrehol vážnejšiu zmenu.

Každý večer sa pohybovala na tých miestach, kde mal byť on. Jej láska bola taká obrovská, až je to nepochopiteľné. Raz ho však uvidela s dievčaťom! V tom sa v Karle niečo zlomilo, zmenilo. Už v nej nezostalo ani trochu toho starého inteligentného dievčaťa, zošalela. Vošla do tmavej uličky a čaká na nič netušiacu priateľku JEJ chlapca.

Prichádza. ,,Už ťa nič nezachráni!" pomyslela si Karla. Zvalila ju na zem a umlčala hodvábnym šálom. Vrela v nej zlosť enormných rozmerov... Chytila jej krk a úplne zastavila prívod kyslíka do pľúc. Dievča sa nezmohlo ani na jeden výkrik do tmy, ktorý by jej aj tak nepomohol. Karla úplne stratila zdravý rozum, trhala jej vlasy a kopala ju kým posledný krát chrapčavo nevydýchla.

So šialeným úsmevom na tvári a mierne od krvi sa Karla rozhodla, že počká na svojho chlapca. Sokyne sa už zbavila, cestu mala voľnú. Uvidela ho, blížil sa k nej. Keď už bol pri nej vyšla z tieňa a začala: ,,Milujem ťa, urob ma šťastnou, vezmi si ma, rob si so mnou čo chceš! Tvoje dievča ťa už nechce, už nežije, máš mňa! Som len tvoja!"

Najprv si myslel, že je to nejaký nevydarený žart, no lesk v jej očiach ho donútil k strachu. Kľačí pred ním stíska mu nohy. Čo jej má povedať? Má niekoho zavolať? Povedal jej: ,,Prepáč, čo odo mňa chceš? Zmizni!" To však hovoriť nemal. Láska sa razom premenila na nenávisť skočila na neho ako divá šelma, nemal šancu sa brániť. Škriabala ho po celej tvári. Potom sa zarazila, veď ona ho ľúbi. Rozplakala sa a začala ho bozkávať. Mala hrozný pocit. Pozrela do diaľky na premávku, rozbehla sa a skočila rovno pod kamión....................

Ranné správy: ,,Včera o 23. hodine, mladé dievča Karolína L. sa podľa svedkov rozbehla rovno pod idúci kamión. Bohužiaľ neprežila. Neďaleko od toho miesta sa našiel mladý chlpaec Filip S.v kritickom stave, ale bude v poriadku.A tiež telo iného mladého dievčaťa Lívie E., zadusené pravdepodobne spomínanou Karolínou L.. Motív vraždy je zatial neznámy, o prípade vás budeme informovať vo večerných správach."

 Vymyslený príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu