Rok 1942
Slovensko
Žilina


5. deň po príchode armády

Je ráno. 6 hodín a Exipery nemôže spať.
„Je to len dievča.“
Opakoval si. Len dievča. Ale dievča, ktoré sa mu dostalo pod kožu. Každý tlkot srdca zrazu bolí a život opäť raz nestojí ani za ten jeden nádych. Postavil sa z postele, obliekol sa a odišiel. Kráčal. Nie a nie dostať odpoveď na otázku, prečo muselo stačiť tak málo na takú veľkú bolesť. Tu sa ukazuje kto je pánom. Nie my, naše srdce. Môžeme povedať, neplač, alebo nemaj rád, či dokonca nemiluj, ale za každým takýmto rozkazom, za každým jedným jediným príde tá istá odpoveď ... My nie sme pánmi nášho srdca, ono naším. Exipery prešiel celé mesto, až sa dostal na jeho kraj. Tam stála stará budova, zarastená rastlinami. Človek ju postavil a príroda ju pojala po svojom. Vo vnútri bola jedna veľká miestnosť, tam samí prach, bordel, neporiadok a kusy starých papierov. A jedna stolička. Na nej vždy Exipery sedával a premýšľal. Vedel tam byť aj hodiny. Nikdy tu nikoho nezobral, bolo to jeho posledné útočisko pred svetom. Sedel tam. Lúče slnka sa predierali cez malé medzierky medzi lístočkami v rozbitých zarastených oknách. Sledoval ako prach voľne lieta, víri sa ... tancuje. Postavil sa zo stoličky a podišiel k oknu. Srdce mu možno trpelo, ale on aspoň cítil že žije. Vyšiel von a zrazu zistil že ešte nikdy mu nič neprišlo tak skutočné. Slnko nikdy nesvietilo tak jasno a obloha ešte nikdy nebola taká modrá.
Ale ani zima ešte nikdy nebola taká chladná, telo také ťažké a bolesť taká silná.

10. deň po príchode armády
Počet vojakov v Žiline : 55

Exipery s Martinom sedia na lavičke, na námestí a upierajú pohľad na vojakov, ktorí vyskakujú z veľkého auta. Smútok opadáva, ako lístie zo stromov, ktoré naznačuje, že jeseň sa už blíži.
Martin nevydržal sedieť, a tak vyskočil z lavičky. Zahľadel sa s prižmúrenými očami na slnko, prerážajúce tmavé mraky a povedal.
„Chcem lásku Exipery.“
„Máš tu plno dievčat, ktoré sa na teba usmievajú.“
Povedal. Bolo to tak. Martin mal zvláštny vplyv na okolie. Veľmi pozitívny.
„Hej, ale úsmev to ...“
Pousmial sa.
„Myslím skutočnú lásku, nie len ... neviem, hoc aké dievča. Chcem viac Exipery, chcem cítiť ten pocit, kedy ti búši srdce, ten keď sa na chvíľu svet zastaví a ty vidíš len ju. Ten pocit, kedy navzdory tomu, že nie je najkrajšou široko ďaleko, tak tebe taká príde.“

(Kapitola nieje dokončená)

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár