Som prázdna. Čistý hárok papiera. Nemám ani slová. Všetky sa stratili. Ostala som úplne mĺkva. Jednoducho sa vyparili. Ani hlas už nemám. Dych tiež sotva chytám. Síl moc nemám. A slzy už viac neskrývam. Statočne beriem svoje ťažké brvno, potácam sa-nejdem rovno, hľadám správny smer a trasu, bežím cez obrovskú ľudskú masu. Nájde sa tu ešte pomocná ruka, ktorá ma pred skazou zachráni? Blog 2 0 0 0 0 Komentuj