Dnes ráno...

Dnes ráno som mal len vstať, max si vyžehliť vlasy a ísť na bus za kamarátkou, s ktorou sme sa chystali dať si spraviť tetovanie...

Hneď začiatok bol celý zle, necelých 10 minút pred budíkom ma zobudil kamarát, zavolal mi, aby som mu šiel podať letáky...
ňurobil som, čo odo mňa žiadal, ľahol som si a znova mi volá...
Filip, odtrhol sa vám pes...
Dobre Timo, nechaj ho tak a choď...

Zazvonil budík, vstal som a šiel som sa pozrieť na balkón či je pes tam alebo sa ešte nevrátil...
Pes bol tam aj s nejakým kusom mäsa, ktoré usilovne trhal a žuval.

Šiel som za ním, pozrel som sa čo to má, bol to nejaký kus uvareného bôčika a ja netuším kde ho mohol zobrať...
Opravil som mu reťaz, vyšiel som do izby a volá mi spomínaná kamarátka (Veronika)...
Fajlo,kde si?
Kde som? Veď sme dohodnutí, že budem 10.10 v meste, ty si už tam, či čo?
No, ja som v meste, len mi volala mamina, že namá s kým ísť na hroby a nechcem aby išla sama a mala by som ísť aj ja...(bla bla bla)
Ok, choď...Veď aj naši chcú ísť.
(A vlastne mne to len sadne, pôjdem na hroby a potom pôjdeme s chalanmi rezať a upratovať drevo do klubu. Keby som si dal spraviť to tetovanie, tak zrejme nemôžem pracovať...)
Je 9.21 a už sa dodrbalo čo sa mohlo.
Zdvihol som telefón.
Vladino?
No..?
To som ja, Filip...Dneska teda neprídeme, dohodneme sa na inokedy, okey?
Nó, dobre...

Vybavené. Zrušené a pokazené čo sa dalo... A to som ešte len vstal, dnešok bude určite zaujímavý...

Idem sa radšej najesť, kým môžem...

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu