Ale aj tak sa zasa opakuje scenár zo včera rána . Potom , ako som dopil minimálne dvadsiaty panák si už nič nepamätám . Som v cudzom bite , ležím v cudzej posteli a vedľa mňa leží cudzie dievča . Len dúfam , že nebude vystrájať tak ako tá včera a predvčerom , pred predvčerom ... Zobudila sa a udivene na mňa pozrela . PO asi piatich minútach čo sme sa na seba , len bez slova pozerali zo seba dostala :
„Ahoj , ja som Alena . Prepáč zo včera si toho veľa nepamätám , ale určite to bolo super . Keby si mi trochu osviežil pamäť ...“ Nestihla ani dorozprávať , už som ju svojimi slovami zastavil : „ Prepáč , prepáč za všetko . Nebudem ti nič hovoriť o sebe ani o tom čo sa dialo , lebo to si ani sám nepamätám , ale aj tak sa už nikdy neuvidíme . Mrzí ma to , ale teraz už naozaj musím ísť .
Naposledy sa za ňou obzriem . Udivuje ma , ako som mohol v podnapitom stave zbaliť také krásne dievča . Leží na posteli , usmieva sa na mňa a jej červené vlasy jej vlajú vo vetre , ktorý jemne fúka z otvoreného balkóna . Krásne dlhé nohy má vystreté na posteli a na nich husiu kožu , veď tu nie je najteplejšie a ona má len podprsenku a nohavičky . Ľutujem len to , že som ju nemohol spoznať za lepší okolností , aj keď viem že lepšia nebude .
Stojím doma pred zrkadlom ....
(Pokračovanie nabudúce .... )
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sprejerka01
19. 10.októbra 2010 14:55
to be continue.. most beautiful...
Napíš svoj komentár