„Dnes naposledy.“ – Hovorím si ako každý večer , keď sa zasa odoberám do baru . Objednám si vodku , ďalšiu a ďalšiu . Sedím a neprítomným pohľadom pozorujem štvrtý pohár , keď v tom sa mi prihovorí barman . Poznáme sa dlho a už dávno to nie je len vzťah „zákazník – barman“ , sme jednoducho kamaráti . Hocikedy si vypijeme aj spolu .
-„Zdeno , nechcem ti do toho kecať ale ...“
Samozrejme , že ho nenechám dohovoriť . Viem čo chce povedať . Na to mu odpovedám :
-„ Naozaj je to dnes posledný deň . Zajtra si prídem už iba na kolu .“
-„Som rád . Vieš , keď si tu bol prvý krát vyzeral si úplne inak . Mal si utrápenú tvár . Teraz už to vyzerá len akoby si pil z povinnosti .“
Neodpovedám iba kývnem hlavou a on mi nalieva ďalší panák .

Ráno . Samozrejme čo som mohol čakať ... Zasa sa prebúdzam v posteli s dákou čiernovlasou babou ktorá ma na sebe iba moju košeľu . Rýchlo si oblečiem trenky , horko-ťažko sa napracem do úzkym čiernych nohavíc , dám si bundu a potichu odídem .

Chýba mi tá červenovlasá princezná , ktorá sa na mňa tak nádherne pozerala , keď som sa zobudil ...

Po ceste z práce moje kroky zasa smerujú do baru. Hneď ako som vošiel do dverí , pozerá na mňa Dano – barman . Sadnem si ako zvyčajne rovno pred neho ale dnes je akýsi iný .
-„Ahoj , brácho čo ti je ? Nie si dáky bledý ?“
-„čau .. nie ... neviem ja dnes vôbec nerozmýšľam . Do piče . Dnes je piatok , vôbec som dnes nemal robiť ale ten debil zasa neprišiel . Keď si včera odišiel bol som ešte s jednou babou a trochu som to prehnal . Vôbec mi nie je dobre. „
-„ Tak to vidím aj sám , že ti nie je dobre . Daj zásteru dnes si to vymeníme . Aspoň si budeš istý , že naozaj nejdem piť .“
-„Ďakujem.“

Pil som . Pri každom odchádzajúcom hosťovi som si nalial jeden pohár Fernetu . Dano len sedel s hlavou položenou na bare , už mu nebolo zle zo včera ale z dnes . Konečne sme si zasa vypili spolu .
-„Hej Dano , stáva už sú dve ráno , ide sa domov . Kde bývaš?“
-„Jáj , Zdenko „ pozrel sa do stropu „ osemnásť kilometrov odtiaľto . Teším sa na cestu domov.“ Povedal s jeho typickým úsmevom , postavil sa a zasa si sadol . Nečudujem sa . Síce každý deň prejde cez jeho ruky minimálne tridsať litrov tvrdého alkoholu on stále nevie piť. Beriem ho na pleciam a ťahám ku mne domov . Síce som dosť podgurážený aj ja , ale nie tak ako on a bývam bližšie .

Leží na mojej posteli so zatvorenými očami , oblečený a ja rozmýšľam kde budem dnes spať , keďže gauč som predal pretože sa mi nezmestili do obývačky bicie.

Ľahol som si k nemu v domnienke , že nemu je to aj tak jedno .
Už som skoro spal , keď zrazu cítim jeho ruky na mojom chrbte . Nebolo mi to nepríjemné ale aj tak ....
-„Dano , Dano! Stávaj ... čo robíš?“
-„Ach jaj ... „ podivuhodne slastne si povzdychol.
-„Danooooo ... Naozaj . prečo práve robíš to čo robíš? Veď už nemôžeš byť až taký opitý.“
-„Ani nie som ... Chcl by som ti niečo povedať ....

(Pokračovanie proste zasa inokedy)



 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
wordsarejustdropsofrain  22. 12. 2010 23:24
Toto je super!! FAKT!!
Napíš svoj komentár