...

Keď k dverám pristúpi chlad a zima
nič iné necítiš len ako sa smútok a vina v tebe dvíha
Tma a samota ťa obímajú keď
svetlo a nádej ťa opúšťajú
Bolesť so slzami si k tebe sadá
a svojou ostrou čepeľou ťa prebodáva
Smrť na pery letmo pobozkáš
a čakáš že sa jej celý odovzdáš
Večný spánok ťa ešte nevíta pretože
pramienok nádeje ako ranné slnko svitá
Zaspať už nemôžeš ale veď vieš že to nechceš

PS: To písala moja kamoška...proste krásne

 Báseň

3 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu