kde nikto nikdy nebol,
žijú ľudia z lásky kradnutej,
možno aj zo zvädnutých kvetov.
Sú jak kŕdeľ divých supov,
hlcú všetko nenásytne,
žerú už aj svojich druhov,
len nech majú huby plné.
Musím ťa od tiaľ odniesť,
nechcem, aby sme tam boli,
vyberiem nám z krajších miest,
mimo toho tŕnia v kroví.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
chipska
30. 3.marca 2008 18:47
pekné - a aj nick, názov. (odtiaľ sa píše spolu)
2
tak to si písal tuším o tej mojej dedine...cítim sa tu podobne...ale je to pekné
Napíš svoj komentár