Držím v ruke knihu a čítam. Baví ma, je dobrá. Niekedy romantická, niekedy napínavá, niekedy vtipná. Je skutočne krásna. Potom sa niečo stane a ja čítam stále dokola rovnakú pasáž. Nechcem otočiť list, ale viem, že to musím urobiť. Poslednú stranu som prečítal snáď desaťkrát. Konečne otočím list. Je prázdny. Otočím ďalší, je prázdny... Potom ďalší a ďalší, no nenachádzam nič nové. Chcem sa vrátiť späť, no nejde to. Chcem si ešte raz prečítať tú zaujímavú časť, no nemôžem. Zmätene listujem v knihe. Sú tam iba prázdne strany...
II
Nedávno som otvoril jedny dvere. Je za nimi krajina. Stojím na prahu a rozmýšľam: vstúpiť? urobiť krok späť? Rozmýšľal som tak dlho, až som nevedel čo spraviť. Niečo mi vravelo choď, no mne sa vôbec nechcelo. Nakoniec som predsa len ten krok urobil. Dvere sa za mnou s treskotom zatvorili. Bežím k nim. Nedajú sa otvoriť. Akoby sa mi vysmievali. Akoby ma vyhadzovali. Nezostáva mi nič iné, len pokračovať krajinou. Neznámou, tmavou a studenou. Slnko tu ešte nevyšlo, neviem, či vôbec vyjde... Kráčam. Neviem o čo sa potknem, neviem čo ma prinúti bežať...
Je to možné?
Komentuj
2 komenty k blogu
1
55lienka
14. 3.marca 2008 20:55
Ja na tvojom mieste by som sa plazila namiesto bezania, zbytocne stratis vela sily
2
je nejaka paralela medzi clankami alebo kazdy je uplne o inom? lebo sa mi v nieco podobaju, len neviem v com...
Napíš svoj komentár