Keď som písala prvú poviedku, myslela som si, že to bude len jednorázová záležitosť. S Milkou sme sa ale zhodli na tom, že bude lepšie, keď postupne spíšeme všetky naše príhody. Tu je druhá z nich.
Bolo to minulú zimu, predpokladám, že už po Vianociach. Opäť sme išli zo školy. Na Sliači sme vystúpili z vlaku a pobrali sa známou, stereotypnou trasou, po Železničnej ulici, domov. Milka si zase pospevovala nejakú otrepanú pieseň, ale ja som ju ignorovala (ako vždy, keď spieva). Ulica bola úplne zamrznutá a celá pod šmykľavou vrstvou utlačeného snehu.
Zrazu som zbadala, že oproti nám idú dva kone a za nimi zapriahnutý voz so senom a na voze dvaja báčikovia. Bolo to ako z filmu „Tri oriešky pre popolušku“. Keď som tie kone uvidela, okamžite som v nemom úžase zastala (ako sa na Sliač dostali kone a voz??!!). Žiaľ neodhadla som šmykľavosť snehu a s nohami v lufte som surovo padla rovno na riť. Milka si tiež všimla tie kone, obzrela sa, aby mi ich ukázala. Zarazila sa však, pretože ma nenašla vo svojom zornom poli. Pomyslela si: “Tá sa kam vyparila??“. Nehľadala ma dlho, keďže ja som sa už štvornožky driapala po kukanádobe, aby som opäť stála na zemi len nohami. nasledoval Milkin úprimne škodoradostný výbuch smiechu.
Zrazu – „CŔŔŔŔN“ – Milke začal v taške zvoniť mobil. Ja som sa zatiaľ zo zeme už pozbierala. Ako si Milka krkolomne vyťahovala ten mobil z tašky. stratila rovnováhu, a pri páde znova stiahla na zem aj mňa. Kolenačky, na zemi telefón nakoniec našla, zodvihla – bola to Danka (naša spolužiačka), bleskovo ju zrušila. Kým telefonovala, ja som sa rýchlo zviechala zo zeme a pomohla som Milke vstať tiež. za stáleho rehotu sme zapli kameru na Milkinom telefóne a túto ojedinelú atrakciu sme si natočili.
Chlapíci na voze pochopiteľne nepochopili náš nepochopiteľný smiech (zrejme nevideli ako sme sa obe zrúbali na zem), a keď prechádzali okolo nás, niečo si pobúrene zašomrali (niečo ako: „Čo je Vám slečny smiešne??“). Z ich výrazu tváre sa dalo ľahko vyčítať, že si o nás myslia, že sme trafené kozy (a neboli ďaleko od pravdy). Nám sú však názory ľudí ukradnuté a s maximálne vylepšenou náladou sme šťastne došli domov.

 Záchod
Komentuj
 fotka
feluka  20. 11. 2008 16:59
dúfam že pobaví my sme sa pri písaní bavili celkom dobre
 fotka
insanebutalive  20. 11. 2008 19:10
perny den ale no zrusit danku ze sa nehambite...inak ja som sandra
Napíš svoj komentár