Jedného zimného dňa som sa s Milkou dohodla, že sa pôjdeme sánkovať. Navliekla som sa do kombinézy, zobrala som sesternicine sánky (moje boli zapratané niekde v garáži). Vyrazila som za Milkou domou a spolu sme došli na skvelý strmý kopček, ktorý ústil na Horskú ulicu. Bol však pre nás príliš nudný a preto sme sa rozhodli trošku ho vylepšiť. Vyrobili sme si skvelý skokanský mostík. Stále sme ho vylepšovali, až nakoniec bol úplne perfektný bez jedinej chyby. Naša sánkovacia trasa viedla cez malú hôrku a vyzeral trochu ako prekážková dráha. Vykerovať pomedzi tie stromy nebolo ľahké a tak sa neraz stalo, že sme do nejakého narazili.
Ale sánky to vždy vydržali bez väčšej ujmy. Keď sme sa spustili z kopca, šťastne sme prekľučkovali všetky stromy, nasledoval najväčšia zábava – skokanský mostík. Ten let z neho bol nekonečný a – skvelý. Dopadli sme však vždy trochu tvrdo, až na cestu a zabrzdili sme to vždy prudkým nárazom do, pri dome stojacich, smetiakov. S boľavými zadkami sme sa pozviechali, zobrali sánky a išli sme ešte raz, ešte raz a ešte raz. Vždy sme sa hádali, ktorá bude druhá (pretože obidve sme chceli sedieť vpredu).
No nie vždy to dopadlo tak dobre. Raz sme sa tak skvelo rozbehli, prekľučkovali sme všetky stromy a v najväčšej rýchlosti sme nabehli na skokanský mostík (ktorý sa hneď potom rozpadol). Leteliiii sme ponad cestu. Ja som tento krát bola vpredu. Ako sme leteli, Milka sa nejako pustila a sánky jej zrazu zmizli spopod zadku – a už bola zadkom na zemi. Ja som aj so sánkami dopadla na ulicu a do smetiakov som narazila tak prudko, že som zlomila vpredu, to držadlo. S Milkou sme sa na seba pozreli zúfalými pohľadmi – čo teraz s tými sánkami ale hneď sme sa na tom začali hrozne smiať.
S takými rozheganými a zlomenými sánkami sme sa potom už báli sánkovať a tak sme sa pobrali pekne – krásne domov. Milka s narazenou panvou a ja so zlomenými sánkami. Proste vydarená sánkovačka.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár