a
bolo mu do smiechu,
pozval monštrá na svätú odvetu.
Prekročil prah,
vravelo mu
veď sa vráť,
otvor oči a maj strach.
Nebál sa a bol nahý,
„dokážeš to veď máš dary,
od bohov a prorokov,
vrátiš sa a budeš slávny,
tvoj osud však bude márny“.
Vošiel ticho, do komnát kráľov,
nemysliac si že bude zradou,
zabiť vládcu ľudských mravov,
splní len sen veľkých davov.
Odhodlal sa na čin zo zloby,
zničil symbol impéria,
vstúpil nohou do zlatej doby,
vrátil slovu zmysel ticha.
Protokol sa stal už slabým,
nevráti mu zašlú slávu,
skrátil moc na žezle smrti,
uchvátil svet na bod varu.
Zasadli tí vrchní muži,
obkopali busty ľudí,
odsúdili po rozsudku,
že správny je smer,
kde sa rúti,
že udeľuje pochvalu,
avšak za výsosťou stále smúti,
vďačný mlčaniu.
Otočil sa poriadok,
ku právu a cti,
napísal nový dodatok,
je zriecť sa hry.
A hodili poslednú kartu,
na hrobku ctených,
zaslali smrť do daru,
keď hanbili sa verných.
odrazu...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár