Detstvo. Čas hier, zábavy, smiechu. Ako pre koho. Môže to byť aj čas zatrpknutosti, strachu. Oči - vlhké od sĺz.
***
16. máj 2003:
Deň, kedy som zomrela. Deň, kedy moje telo zostalo prázdne - bez duše. Nikdy sa nechcite narodiť do mafie a už vôbec nie, keď vaše telo sa začne meniť na ženu. Začnú vám rásť prsia, zaobľovať boky a blond vlasy vám prekryjú ploché brucho.
Otec zariaďuje ďalší kšeft s kokaínom. Tentoraz boli kupcami Rusi, na čele s Rastislavom Jeveličinom. Bol to tučný muž so šedivou bradou a vlasmi. Jeho voňavku prekrýval pach mastnoty a nečistoty.
V ten deň, keď dohadovali výšku ceny kokaínu som bola prvýkrát pri jeho obchode. Vlastne, prvýkrát s ním.
Rastislavovi sa cena zdala privysoká. Chcel ju znížiť minimálne o 20%.
,,Rastislav, neblázni. Je to prvotriedny kokaín!\" protestoval môj otec.
,,Da. Ja viem, ale aj tak sa mi zdá cena prehnaná. Zníž ju aspoň o 20% a tvoj tovar kúpim!\" jeho oči sršali neodbytnosťou.
,,15%!\"
,,17%!\"
,,10!\"
,,Fajn. Tak 15%. Ber alebo neber.\" Rastislav podal ruku na súhlas.
,,Výborne. Kamarát môj. Som rád, že sme sa dohodli.\"
No, Rastislavou lišiacky úsmev nasvedčoval, že dosiahnutie zľavy nie je to jediné po čom túži. To pochopil aj môj otec.
,,Rastislav. Snáď je ešte nejaké prianie, ktoré by som ti mohol splniť?\"
Rastislavov pohľad skĺzol na mňa...
Oblečená len v košeli sedím v rohu. V tme. Krv mi steká po stehnách. Hodiny bijú polnoc. Nič nevnínam. Ani len tú bolesť. Od teraz som len telo. Ja som z neho odišla.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
charlottkkaa
7. 2.febuára 2009 10:55
Zaujímavé páči sa mi to... dobrý nápad
Napíš svoj komentár