Ten známy odtieň červenej farby rúžu sa odtisol na oranžovo-žltom filtri cigarety. Stačilo jedno klepnutie o popolník a zhorený tabak v tvare popola opadol tak, ako opadol úsmev z jej tváre. Tyrkysovo modré oči posadené blízko seba tvorili Tichý oceán bolesti a spomienok. To plyšové srdce, ktoré sa malo meniť už dávno na kus ľadu bolo stále vo vnútri jej organizmu. Nevedela čo je horšie. Tá láska, ktorú stále k nemu cítila? Tá nenávisť, ktorá ju napĺňala voči sebe? Tá nádej, ktorú stále mala videla vo svojich snoch? Čo je najhoršie? Už to vedela. Kombinácia všetkých troch prekliatí. To ju ničilo, ruinovalo, posilňovalo chuť na smrť.
Tak neskutočne ho ľúbila. Bolo neskoro keď si to uvedomila. Vedela to hneď vtedy keď z úst jej vyhŕkli jaštery s menami JE a KONIEC. Hádala sa s ním ešte dlho po tom. Pýtala sa prečo? A či ju ľúbil? Dostávala vysvetlenia a súhlas, že jeho srdce bilo iba pre ňu. Nechcela to počúvať, ale chcela cítiť jeho prítomnosť aj keď on ju posielal za iným. Vraj, že budú pekný párik a on im to nechce kaziť. Chce, aby bola šťastná. Áno, bola by, niet toho , , malého" háčika, že to prekliate srdce s cievami bilo iba pre neho. Vedel to a aj tak odišiel. Nechcel ju trápiť. A teraz tá nádej. Pre ňu sa začala trápiť ešte viac! Fajn, ak nechce, aby sa trápila nech jej podá ruku, pošeptá s jeho perami do jej pier a vôbec nech si spomenie na tie slová, ktoré jej vravieval. Nič také sa nedialo. Jej zostala po ňom jediná sms-ka ešte z doby keď boli spolu, ktorú si čítala stále dokola. Hlavne tie posledné slová: MILUJEM TA. Nie! Už nevládze, ale vzdať to nechce. Lebo má tú sprostú NÁDEJ.

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
atarniss  6. 6. 2009 12:44
Ale aj nádej raz prejde... Nie úplne, ale aspoň z väčšej časti. Overené

Inak, pekné jazykové prostriedky
2 
fotka
johnysheek  6. 6. 2009 12:46
tajne dufajuc ze je to vymysleny pribeh.. a ako taky je super napisany a paci sa mi..



uvedomujuc si ze to moze byt i skutocnost uz to tak krasne nevypada a hlavne je to smutne..

nadej je tak preto netreba skladat zbrane.. a hlavne nadej odist nemusi.. ale taktiez nemusi byt namierena len jednym smerom..



ved cas vsetko vyriesi.. !ale! smrt nie je riesenim
3 
fotka
1daydreamer  6. 6. 2009 13:42
Krásne napísané..no ak je to skutočné,tak to také krásne nie je."Nádej umiera posledná."-Je to fráza na povzbudenie,alebo realita?..To sa asi nikdy nedozvieme.No je treba si určiť čas,kedy už tá nádej nejestvuje,aby to neprerástlo do naivity..
4 
fotka
semonique  6. 6. 2009 15:48
Asi sa opakujem, ale strašne dobre si to napísala..
Napíš svoj komentár