Pretože stále keď začínam písať sa inak cítim a preto stále vidím život inak. Je to ako keď máte nasadené na nose ružové okuliare. Pohľad cez nich je úplne iný ako v skutočnosti.
Páči sa mi to. Cítim tak, že život je stále o prekvapeniach. A hlavne o tých, ktoré spôsobujú v našom tele explóziu šťastia a radosti. To keď sa vieme tešiť z úplných maličkostí. Možno aj z jednoduchého úsmevu. Alebo jeden pohľad na rozjasnenú nočnú oblohu.
Vraví sa, že každí človek na Zemi ma vlastnú hviezdu kdesi tam hore, ktorá svieti len pre neho. Tak rada by som vedela, ktorá to je. Na ktorú by som sa stále dívala a hovorila jej aká je krásna. A modlila sa k nej, aby nikdy nevyhasla.
A možno mám takú hviezdu rovno pred nosom a možno je ich viac ako len jedna.Tie hviezdy, ktoré svietia pre mňa. Ktoré vedia vyčariť úsmev a to už hocijakým spôsobom. Ale ktoré vedia aj poriadne rozčertiť.
Áno. Sú to hviezdy. Hviezdy môjho života. A sú lepšie ako tie na nebi, pretože na ne nemusím čakať pokiaľ príde večer a mňa zahalí tma.
Je pekné keď človek na to príde a uvedomí si zmysel života.
Toho života pre ktorých je často stereotypným. Keď deň za dňom je rovankí. Vraj. Ale podľa mňa nie je. Ved deň je stále len jeden. A nikdy sa nebude opakovať tak aby bol rovnaký s tým minulým.
Jediné čo stále zostáva rovnaké sme my. Ja. Vo vnútri budem stále sama sebou aj keď navonok to tak nemusí vyzerať. A keď sa meníme. Jediné čo to znamená je, že starneme a múdrieme. Tak to má byť.
Náš pohľad stále zostáva rovnaký pri šťastí, smútku, prekvapení,...jedine prečo sa nám zdá, že je iný je preto, lebo stále sa naň pozeráme z iného uhla pohľadu.
Ach jaj. To je pohoda. Chcem to cítiť stále. Ale to nie je možné. Keby som nemala svoje čierne dni nevedela by som sa tešiť z týchto. Keď pociťujem potrebu si zapáliť sviečku a pustiť si Norah Jones, ktorá mi bude spievať len pre mňa. Vtedy viem, že všetko mám. Nič mi nechýba.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár