"Už sa teším, som samé ucho," povedal ten, čo je tu v úlohe pritakávača. "Ak sme to povedali my, tak to bude dozaista ináč, nééééé ?"
Oponent: "Ja sem hodím šesť štádií sexu, šak víte, ne? Prvé štádium je tragické: aj by som mal babenku, no neny s čím, potemky ide úsmevné: aj by bylo s čím, ale nenyka babenky. Následyka študentské: aj by bolo s čím, ba aj babenka sa nájde, ale nenyka místa, kde to zrobici. Ďalej zmúdrelé: aj by bolo s čím, aj by bola babenka, dokonca aj méstečko jesto, ale ríknite mi, je dóvod ?! A zasenka farárske: aj je s čím, aj babeniek fúrenka, míst na vybrání habadejky, dokonca aj dúvod by sa našou, ale ten zaondzený CELIBÁT... a potemky je šestý ostatné štádiá a keď vravím ostatné, tak všetky tie ostatné, šak ja miluju to slúvko ostatné..."
Pritakávač sa tiež nedal odbyť: "Ľudia sú fakt čudesné kusy ! Každý z nich myslí len a len na seba, iba já myslím na mňa !"
"Zruším vás," pohrozil pravý originál, "Veď som vám chcel porozprávať o tých kozliatkach, tú mám najradšej..." Všetci traja sa usalašili v pohodlných kreslách, občasne usrkávajúc zo šálky s krvou nevinných zavraždených obetí...
"Kde bolo tam bolo, však sa to tak zvykne na úvod zatrepať, žila jedna stará koza. Rozhodla sa, že sa vyberie na návštevu, nakoľko nemala žiadneho rohatého smradľavého capa pri sebe, tak sa chodievala zabávať medzi ostatné kozy, ktoré ničovaté nič nemali na starosti , na rozdiel od nej, ktorá, chúďatko moje milené, mala malé ročné kozičky doma, to už boli riadne slečny kozové, aj ony by s radosťou vybehli na priedomie, ale stará kozicko ich nakrátko držala, aby o ne neprišla podobne tragicky, ako o starého smradľavca capovského ...
Prv, ako vytrčila kopytá do zábavného podniku, prikázala kozliatkam slečinkám, aby veru nikomu neotvárali, inak že z nich kabelky narobí !
Tak sa kozliatka ihruškali, občas si zamečali, ani čo by meče pohodili medzi ne, aj sa veru sem tam zaklbčili, ani čoby klbká bobkov naháňali, vystrájali ony, sienka okoštuvali, až si nakoniec aj zdriemli, slečinky namyslené, k sebe sa chúlili, ako keby sa miluvali po sestersky...
A čože to, čože ?! Zrazu len starý vlk, skúsené to predátorské esisko zo široka a ďaleka dobre známe, búcha na staré dvere, veru, staršie ako koza sama.
= Kozliatka, kozliatka, otvorte mi vrátka ! To som ja, vaša mamička, vaša mamuľka, vaša stará otrokyňa zrobená a narobenááá-á-á ! Ejejéj, me-e-e-me-e-e, čo som sa naprala vašich okakaných plienok, tak huš huš huš, nech sú vrátka otvorené ! Dám vám mlieeečka, slečinky neposlušné-e-e-e !! =
= Neotvoríme ! My sme polosiroty, ktoré majú viac rozumu, ako ty, ty staré vlčisko smradľavé ! =
= Ale prečo si to takto namýšľate, deťúrence moje milované, ktoré som ja, ja hlúpa, toľkokrát česávala, s láskou dlhým jazykom olizovala, vy moje milované maličké slečinky, vari nemáte radi mliečko, čo som vám, ja stará hlupaňa, čo som vám to doterigala až semaky pri domečkó a vy mi neotvárate-e-e-e ? =
= Mliečko máme rady, ale zubatých vlčiskov, akým si aj ty, to teda nie ! Až sem počujeme, ako si zuby zahryzuješ až do zostarlého dreva našich dvier ! A aby si vedel, ty hlupák chlpatý, naša mamička má svoje vlastné kľúče, tak ! Mee mee mee, vieš ?! =
= Kozliatka, kozliatka, kozliatka, nebláznite ! To som ja, vaša mamulka, mamina, mamička, čo som vám všetky tie smiešne rozprávky vypráviala, ja chviara ochviaraná, už mi začína byť zima, vy ste sa normálne spochabili, slečinky jedny neposlušné ! Doniesla som vám čerstvého mliečka, však tu skysne, kým sa vám uráči otvírati, mee mee mee, otvorte mi, draho milované moje potomstvo ! =
= Ale naša mamička nešla vôbec po mliečko, ty starý škúľavec zachlpený, doma máme celý kartón trvanlivého mliečka najvyššej kvality ! Však to aj stálo námahy, keď to sem ujo medveď vézov... =
= Deti moje milované, otvorte mi vrátka, čo tak vŕzgať zvyknievajú, však ich nemá kto natreti oléjčekem, vy nezbedy jedny prešibané, nože otvorte svojeji materi, mliečko sa už pýta na svet, búriť sa tu začalo, tak dlho neudržííím hooo... ! =
= To je tvoj problém, ty ozrutné strašidlo lesoschodné ! Uteč preč, kým sa naša mamyka vráti, však tá ti rozkole bočisko ostrými rohami !! =
= Kozliatka, kozliatka, netrápte svoju už tak dosť utrápenú mamičku a otvorte mi vrátka... =
Zrazu zostalo ticho. Také obrovské ticho, že keby si ho chcel krájať, tak nakrájaš každému obyvateľovi lesa a ešte zostane pre nahluchlého dekana v dzedzine !
Po mnohých a mnohých minútach, keď sa jednoznačne nič nedeje, sa ozve najsmelejšie kozliatko, budúca prvá nevesta: = Tak čo, ty staré vlčisko, už ti došiel dych, že sa už nedobýjaš skrze naše vráta ??! =
Z ďalekej diaľky počuť tíšene hlas starého vlka: = Kašlem vám na vaše vráta, mlieko sa mi celé vylialo... Ale netešte sa predčasne, niečo na vás vyhútam, ja vás dostanem, potvory kozacé... !! =
Keď konečne prišla stará koza pred polnocou, musela sa najprv prebrodiť cez akési svinstvo, otvorila si svojimi kľúčmi, zobrala metlu, lopatku, handru, masívny kýbel, vodu do kýbla, mydlo i všakovaké chemické čistidlá a do rozvidnenia mala čo robiť, kým všetko dala ako tak do poriadku..."
Neobvyklá trojica si rozprávali ďalej, iba LCD displaye počítačov pracovali ustavične, zaznamenávajúc to, na čo boli naprogramované...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár