Nad čím?
Nad ľuďmi, ktorí ma obklopujú.
Mala som si hryznúť do jazyka alebo som spravila dobre, keď som to zo seba dostala všetko? Kto mi odpovie?
Kto vlastne som?
Kto je tá sila, ktorá v mojom mene rozhoduje? Koná? Cíti? Myslí?
Kde berie tu istotu v tom, čo robí? Prečo mi nedokáže ukázať príčinu? Prečo ju ovláda inštinkt? A čo v tom inštinkte jej dáva tu nespornosť v jej konaní?
Poznať sám seba. To je pravidlo herca.
Mnohí na tom pracujú celý život.
Mnohí to vzdajú a zvyšok si ani neuvedomí tú možnosť poznať sa.
Zaručený návod ako sa povrchovo poznať sú rôzne situácie. To je snáď všetkým jasné. Ale oveľa podstatnejšie sú vnútorné črty.
Je to ako dobýjať skalu. Kým sa dostaneš k jadru musíš odložiť veľa obalu...čím si k jadru bližšie, tým je skala tvrdšia.
Ale ako nájsť vôbec skalu? Ako nájsť nástroje, ktorými ju budeš opracovávať? A z ktorej strany skaly začať?
Možno keby som toto všetko vedela, tak by bolo pre mňa ľahšie reagovať na všetky podnety.
Milujem ranné šero. Vtedy si uvedomujete všetko okolo seba oveľa intenzívnejšie. Príroda sa prebúdza ešte nepoškvrnená problémami ľudí, ktorí ešte spia. Ulice sú prázdne a vtáky o dušu štebocú. Vtedy si dokážete najlepšie usporiadať myšlienky.
Možno tieto rána sú tie nástroje, a možno práve usporadúvanie myšlienok je strana, ktorou treba začať.
Ale koľko takýchto rán budem musieť zažiť, kým budem poznať a chápať konanie tej sily?
Myslím, že ešte veľa.
Ale aspoň mám cieľ.
Poznaj sám seba a potom pochopíš oveľa viac než si len myslíš.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
kaira07
15. 7.júla 2008 17:10
musím uznať..zaujímavá uvaha máš pravdu
Napíš svoj komentár