Budík ju nekompromisne vyhnal z ríše snov. Neochotne vstala, jej prvé roky smerovali do kuchyne, dala variť vodu na kávu, umyla sa, polhodinku trávila premýšľaním o dnešnom outfite, vlasy si vyčesala veľmi vysoko, naniesla výrazný makeup, prelakovala nechty výrazným lakom na nechty, obalila sa do obláčiku vône a mohla vyraziť. Ešte pohľadala kľúče od auta, ktoré sa veľmi neprekvapivo objavili na dne skrine s topánkami a vyšla z bytu. Rýchlym krokom zbehla z tretieho poschodia, odomkla auto, nasadla a na okamih znehybnela. Oproti nej kráčal ON. Poznala ho len zvidenia, zbežne. Vždy si u nej v kvetinárstve kupoval kvety. Neodvážila sa ho opýtať pre koho. Možno manželke do vázy, pre milenku, starej mame, kolegyni... Nevedela... Vždy to bola honosná kytica, vždy z tých istých kvetov. Žlté tulipány s margarétkami. Margarétky milovala, možno preto jej bol taký sympatický. Trpela chorobou z povolania. Hodnotila ľudí podľa kvetov ktoré u nej kupovali. Kolega Teo jej vždy vravel aby to nerobila, no nemohla si pomôcť. Jedna zákruta, druhá, červená na prechode, menšia zápcha a je v obchode. Ešte pred príchodom si kúpi teplé latté a nejaké pečivo vo vedľajšej pekárni a deň sa môže začať. ,,Dobré ráno!“ pozdraví sa Marte a Teovi, ktorí sú tu vždy skôr ako ona. Marta už kvety narezala, ušetrila jej veľa práce. Vďačne sa na ňu usmeje. Vzápätí jej úsmev na tvári zamrzne, pohyby sa stanu strnulými. Do obchodu vstúpi mladý muž. Jeho kroky smerujú k pultu. Linda zneistie. Odbehne dozadu za Martou a požiada ju, aby zákazníka obslúžila za ňu. Chlap, ktorý vstúpil do obchodu je jej bývalý, ktorý ju už dlhé mesiace otravuje, aby s ak nemu vrátila. Marte chvatne situáciu vysvetlí a vysiela ju k pokladni. To sa jej podarilo, nevšimol si ju, zase opäť získala čas. Deň sa skončí rýchlo. Po osemnástej nastúpi do svojho fordu, nakúpi v supermarkete príde domov, niečo si uvarí. Príliš zabehaný stereotyp. Po večeri umyje riad, ľahne si pred televízor, zaspí. A od rána opäť to isté. Ako dlho ešte?!


(Tento blog nepovažujem za môj najlepší, ani zďaleka nie. Prvenstvo však získal v pocitoch, ktoré sa mi v ňom podarilo najlepšie charakterizovať. Ak sa aj niekomu nahodou podari ho pochopiť, bez súvislostí pre Vás nemá zmysel. Avšak za každé jeho prečítanie vám budem vďačna

 Vymyslený príbeh
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
nela02  18. 2. 2009 17:36
zatial celkom dobre tesim sa na pokracko
Napíš svoj komentár