Typicka nedela... Lezim na posteli, citam Matkina a premyslam... Ako si predstavujem svoj zivot? Co bude dalej? Dojdem na konci svojej cesty niekam? Typicke otazky, typicke odpovede... Vlastne tentoraz nie, tentoraz odpovede neprichadzaju... otazky sa len hromadia, zbieraju a odpovede su v dalekom nedohladne. Inokedy by ma to zarmutilo, zdepkovalo... Tentoraz nejako smutok neprichadza. Citim sa ako vo vakuu. Veci sa deju, zivot plynie stale rovnako rychlo, len akoby mna sa to nejako netykalo. Myslim si, ze som na svete potrebna, ked zrazu mi svet sam da najavo, ze bezomna by mu nebolo ani horsie ale ani lepsie... Skratka by plynul dalej... Je len na mne, ci proti tomu nieco spravim. Chcem, aby tu po mne nieco ostalo. Nechcem premrhat ani len chvilu premyslanim nad zbytocnostami (ako teraz), ale prezivat vsetko naplno... Preco si nenajdem konecne cas a nenapisem nieco naozaj zmysluplne? Same uvahy, trapne blogy o trapnych nezaujimavych veciach.
Zmysel? Ma toto vsetko zmysel? A ak aj ano, presvedci nas o nom niekto? Verili by sme mu? Ja nie...Patrim medzi tie trdla, ktore sa musia o vsetkom presvedcit sami... Hlupe, viem.
Chcem spravit nieco velke... Sokovat. Nie, nechcem nikoho presviedcat o tom, ze som niekto iny. Stacilo by mi, keby potvrdila to, cim som.
Chce to zmenu. Kompletnu.
Tak predsa to nebola len typicka nedela Rozhodovalo sa o tom, ako dalej...
a podla coho sudis, ze su tvoje uvahy zbytocnosti? ty vies, co objektivne ma zmysel?
Podla mna tato uvaha mala zmysel...ak pre nic ine, tak preto, ze ta usvedcila v tom, aby si ten svoj zmysel raz dosiahla
pacil sa mi tento blog o tvojom zamyslani, pripominas mi mňa. Castorozmyslam nad tym ze chcem byt niekym ale robim len blbosti... Ale myslim, ze nie je take dolezite aby si o mne myslelo milion ludi, "och ona tak krasne písem, waw on je take užasná herečka, ci pana aj ja chcem byt taky prachatý"... mne staci ked ma moja láska miluje a vtedy viem, že som niekto...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Podla mna tato uvaha mala zmysel...ak pre nic ine, tak preto, ze ta usvedcila v tom, aby si ten svoj zmysel raz dosiahla