Ako väzeň vo svojich myšlienkach snažím sa uniknúť svetu, tak ako sa aj diabol pokúša uniknúť svetlu, ktoré naň ho číha zo všetkých strán. Keby som tak mala kľúč od všetkých brán, za ktorými je odpoveď. Rovnako ako hovorím svoju spoveď, vnikla by som pod rúško prázdna. Určite nie som vážna.. Možno by som sa prebudila zo sna, ktorý tak dlho snívam. A tak ako sa dívam na tú bránu, tak obídem dámu, na ktorú sa hrať nemienim a radšej si posvietim na to aká chcem byť, a ako chcem svoj život prežiť. Ostať stáť pred bránou s dušou hladnou po láske? Alebo prejsť a objaviť nevídané? Niekto mi snáď hodí kľúč od zamknutých brán, ktorý tak dlho hľadám. Otvorím si dvere, pozriem za ne, nastavím dlane a počkám na to čo príde... Úvaha 0 0 0 0 0 Komentuj