Je naozaj všetko také dokonalé ako sa zdá?

Keď si človek myslí, že má všetko na dosah ruky, to všetko sa pomaly vytratáca ako teplý letný piesok pomedzi prsty.. Zrnko po zrniečku sa rozpadáva každá ilúzia, ktorú v sebe nosím.

Láska. Má toto slovíčko vôbec zmysel? Veď prináša len utrpenie. Teda aspoň v mojom prípade. Samé sklamanie a nikdy nesplnené sny. Nádej na lásku prelčila samota. A čím ďalej, tým mi vyhovuje viac. A aký je na to dôvod? Samota neublíži, pomôže premysliet si aj tie najmenšie myšlienky v mojej hlave..

Škola. Známky nie sú dôležité. Ale prečo na ne všetci kladú taký veľký dôraz? Výčitky rodičov namiesto pochvaly. Dokedy? Môžem aj dušu vypľuť a nikdy sa mi nedostane uznania. Tak na čo sa vôbec namáhať.. Profesori sa zaoberajú stále tým čo nemajú a neberú ohľad na to, ako môže také zhodenie pred triedou ublížiť a ako všetko to môže urobiť už aj tak malým sebavedomím jednotlivca..

Rodičia. Stále zatajovania skutočnoti. A prečo vlastne? Lebo nevedia tú skutočnosť prijať. Pravda ich tak zaráža, že po nej prídu ešte väčšie zákazy a príkazy ako keby sme klamali.. Tak čo od nás vlastne chcú? Rozprávky, ktoré sa nikdy nestali? Výber nie je. Buď klamstvo, alebo nulová šanca na piatkovú vychádzku..

Priatelia. Sú vácni a ojedinelí. Vedia poradiť, ale niekedy ešte viac ublížiť ako sa zdá. Treba si len vyberať komu sa môžeme zveriť, lebo niekedy zdanlivé priateľstvá sa zosipú ako domček z karát, keď zafúka vietor..

Život. Má vôbec cenu? Aj tak všetci kráčame v ústreti smrti. Či sa nám to páči, či nie. Akurát tá cesta môže byť dvojaká. Pekná ako ruža, alebo drsná a pichľava ako tŕne, ktoré ma ten krásny kvet. Je na nás ktorou cestou sa vyberieme.Lenže život je komedia pre toho kto ho len žije, ale tragédia pre toho kto aj cíti.

 Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu