Človek si len zakrýva oči
pred klamstvom a neprávosťou.
Keď ich otvorí,
túži a svojou žiadosťou
by chcel vlastniť celý svet.

Všetko šťastie, celú lasku,
avšak veľa jej na svete niet.

Malé momenty zložené do kúsku radosti
a každý túži, tak ako mať lásku,
zbaviť sa neprávosti.

A nie len tej,
ale aj temnoty zradnej,
ktorá zahaľuje oblohu.

Veľa ľudí má v rukáve zálohu
ako sa dostať z pút klamstva.
Keď sa oslobodí
cíti len stiesnenosť duše
a časť svojho bytia zahodí.

Aj keď mu svedomie nedá dýchať,
zatlačí ho svetskou myšlienkou.
Zradné veci robí so zámienkou,
že sa to všetko vyrieši.

Ale keď duša opätovne zhreší,
ťažko sa vráti späť.
Na miesta spásy a slávy
sa dostane hneď,
keď svoje hanebné skutky oľutuje.
Ale duša, ktorá prehnitá je svetskou mocou,
nedostane sa do neba ani s pomocou
anjela..

Nikto si to neuvedomuje,
nikto to nevníma,
ale keď tma prichádza a skaza začína
začne ľudstvo padať na kolená.

Ľutuje priebeh svojho bytia
a je len otázkou času a predošlého žitia
kto kam pôjde.
Či do neba alebo do ohnivého pekla vôjde..

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár