Ani moj životný vzor
mi už nie je príkladom.
Prečo sa neviem dívať na svet s nadhľadom?
Úzkosť v srdci
robí s človek zvláštne veci.
Stiesnenosť a strach
sú horšie ako púštny prach.
Mám lásku svojho života, hoci
mávam často bezsenné noci
alebo sny plné pádov,
strašných vojen môjho bytia.
Čo je podstatou svetského žitia?
Nechápem, lebo nevidím.
Slepo závidím..
sebe..
Mám všetko po čom túžim
a pritom vždy stratene blúdim.
Oči slzami naplnené
a niektoré sny sú zaplavené..
sypkým pieskom.
Ktorý môže raz niekto odfúknuť
a tak začnú žiariť neprekonateľným leskom..
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
wormhole
22. 3.marca 2009 08:38
mas vsetko? naozaj to je pre teba vsetko? asi nie... stastie neprichadza, temnota a chaos vladnu v tebe, nieco ti stale chyba...
3
Pekné... smutné že tí čo majú všetko smútia a Tí čo nie sa snažia s optimizmom predierať dopredu (napr ja.. ).
Napíš svoj komentár